Nosenie respirátorov má však stále význam najmä pre rizikové skupiny osôb, pre starších, chronicky chorých a nezaočkovaných ľudí.

Respirátory budú povinné už len:

• pre návštevníkov zariadení sociálnej starostlivosti a
  personál pri kontakte s klientom a pacientom
• pre návštevníkov zdravotníckych zariadení a personál
  pri kontakte s klientom a pacientom

Izolácia po pozitívnom teste platí aj naďalej:

• po pozitívnom teste (PCR, LAMP, Ag, PoC, domáci samotest)
• kontaktovať úzke kontakty s ktorými bola osoba 2 dni pred príznakmi alebo pred odberom
• izolácia trvá 5 dní (ak pacient posledných 24 nemal príznaky)
• ak pretrvávajú príznaky, o ukončení izolácie rozhoduje lekár
• 5 dní po ukončení izolácie povinnosť nosiť respirátor FFP2 (deťom v školách postačuje aj chirurgické rúško)

Karanténa:

• ruší sa povinnosť nastúpiť do karantény pri úzkom kontakte s
  pozitívnou osobou
• o povinnosti nastúpiť do karantény pre osobou po úzkom kontakte môže rozhodnúť lekár (napr. ak ide o dlhodobý úzky kontakt s pozitívnou osobou alebo by úzky kontakt mohol ohroziť imunodeficientnú osobu na pracovisku)
• po ukončení karantény nebude na verejnosti povinný respirátor

Od dnes 6. apríla 2022 je zrušená vyhláška ÚVZ SR č. 28/2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie SR.

Pre prichádzajúcich na Slovensko tak zaniká tak povinnosť registrácie na eHranica, ako aj povinná karanténa pre nezaočkované osoby. Naďalej však odporúčame obozretnosť, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov COVID-19 kontaktovať svojho všeobecného lekára, resp. pediatra.

Zároveň od 6. apríla 2022 sa ruší povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri (táto povinnosť platila, ak sa ste sa nachádzali menej ako dva metre od osoby mimo spoločnej domácnosti).

Naďalej však ostáva povinnosť nosiť respirátor:

• na hromadných podujatiach ako v interiéri, tak aj v exteriéri,
• vo všetkých interiéroch verejných budov – úrady, obchody, prevádzky služieb, budovy športových a kultúrnych podujatí, pracoviská a podobne,
• v prostriedkoch verejnej dopravy – MHD, vlaky, prímestské a diaľkové autobusy,
• v preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti – taxislužby, lanovky, vozidlá prepravujúce napr. pracovníkov do zamestnania alebo ubytovania.

Rozsah výnimiek zostáva bez zmeny, podrobný zoznam je uvedený v novej TU

Koniec zimy znamená nielen prebúdzanie prírody, ale aj „prebúdzanie“ ľudského organizmu. Telo musí upraviť niektoré fyziologické procesy a reagovať na meniace sa pomery v životnom prostredí i v životospráve.

Mladý a zdravý organizmus sa obvykle zmenám prispôsobuje ľahšie než organizmus ľudí v strednom a vyššom veku. S nástupom jari sa tak začína u citlivých ľudí prejavovať takzvaná jarná únava, vo zvýšenej miere sa objavuje u meteosenzitívnych ľudí, osôb s nízkym tlakom alebo u seniorov.

Jarná únava vzniká ako reakcia organizmu na teplotné a tlakové výkyvy, zmeny v trvaní slnečného svitu, ako na aj zmeny v životospráve – spravidla po zimných pasívnejších mesiacoch dochádza k úprave stravy a k zvýšeniu fyzickej aktivity.

Jarná únava sa prejavuje:

• pocitom únavy,
• ospalosťou (aj tesne po prebudení),
• ťažkosťami so spánkom,
• bolesťami hlavy,
• malátnosťou,
• nesústredenosťou,
• podráždenosťou.

Sprievodným javom jarnej únavy je nielen nedostatok energie, ale aj zvýšená náchylnosť na infekcie. Jarná únava je komplexný stav celého organizmu, nie je to ochorenie orgánové, a preto jarná únava nie je klasifikovaná ako choroba. Aj z tohto dôvodu existuje pomerne málo vedeckých štúdií, ktoré by podrobnejšie mapovali jej výskyt.

Jarná únava má prechodný ráz a nepríjemné príznaky obvykle ustupujú, keď sa telo adaptuje na vonkajšie zmeny. Trvá to obvykle asi 1 až 3 týždne, ak však príznaky pretrvávajú dlhšie, môže v skutočnosti ísť o prejav ochorenia a vtedy je vhodné sa poradiť s lekárom.

Aká je prevencia jarnej únavy

• Každodenný dostatočný a primeraný pobyt na čerstvom vzduchu (nezaťažovať organizmus nárazovo neprimerane zvýšenou námahou po období zimného leňošenia, záťaž je vhodné zvyšovať postupne).
• Zdravá, pestrá, čerstvá a striedma strava plná vitamínov a minerálov.
• Zvýšený prísun zeleniny a ovocia, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu, posilňujú imunitu a chránia tak pred vznikom jarnej únavy.
• Strava by mala obsahovať aj celozrnné obilninové výrobky, prospešné rastlinné oleje, orechy a zelené vňate.
• Dostatok tekutín – čistá voda, minerálky a nesladené čaje.

Náš jarný stravovací tip:
Medvedí cesnak (Allium ursinum) – čeľaď cibuľovité – obsahuje veľa dôležitých látok a vitamínov, je chutnou doplnkovou prevenciou pred chrípkou a prechladnutím.

Medvedí cesnak je vytrvalá, asi 10-45 cm vysoká bylina s podzemnou cibuľou, ktorá je podlhovastá, asi 4-6 cm dlhá a 1-2 cm široká. Listy sú dlhé, lesklé, jasnozelené, kopijovité a majú typickú cesnakovú vôňu. Cesnak nájdeme v listnatých a lužných lesoch, jeho sezóna je však krátka – trvá dva mesiace v roku. Vyskytuje sa obyčajne na veľkých plochách v súvislých zelených kobercoch. Od iných, vizuálne podobných rastlín (konvalinka, jesienka), ho spoľahlivo rozoznáte jednoznačnou cesnakovou arómou, ktorú zacítite okamžite po odtrhnutí listu. Pre rozkvitnutý medvedí cesnak je zároveň typické strapcovité súkvetie bielych kvietkov, ktorá lúčovito vyrastajú z vrchnej časti stonky (tvoria takzvaný okolík).

Obsahuje:
Vitamíny B a C, alicín, flavonoidy, jód, sodík, draslík, železo, vlákninu, sacharidy, bielkoviny.

Zber a použitie:
Zbierame mladé listy medvedieho cesnaku, ktoré sa používajú do šalátov, polievok, nátierok či na prípravu prívarkov a tiež sa dá použiť na prípravu pesta.

Od pondelka 1.11.2021 nás čaká opäť o niečo prísnejší režim. Okres Púchov sa v novej covid mape vyfarbí na bordovo. Ponúkame vám prehľad najdôležitejších opatrení v budúcom týždni.

Rúško a respirátor FFP2

Povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri pre vzdialenosť menšiu než 2 m

Školy

Prezenčná forma výučby s obmedzeniami

Múzeá, galérie, výstavné siene a knižnice

Obchody a služby

Obchody, služby a nákupné centrá

• Maximálne 1 zákazník na 15 m2 predajnej plochy obchodu

Reštaurácie

Ubytovacie zariadenia

Taxi

Povolené s dodržaním podmienok 2 osôb na jeden rad, nosenia respirátora, pravidelného vetrania a dezinfekcie vozidla po každom klientovi

Fitness

Povolené len pre kompletne zaočkovaných s dodržaním max. 20 osôb alebo 15 m2 na osobu

Wellness, aquapark a kúpele (nie zo zdrav. indikácie)

Povolené len pre kompletne zaočkovaných wellness zákazníkov zariadení ubytovacích služieb s podmienkou max. 10 osôb

Bazény a plavárne

Športové súťaže a tréningy – limity pre športovcov

Hromadné podujatia

Bohoslužby

Obrady (sobáš, krst, pohreb, a pod.)

Svadby, kary, oslavy, večierky a HP v prevádzkach verejného stravovania

Povolené len pre kompletne zaočkovaných, maximálne 20 osôb s povinným zoznamom účastníkov

Kompletné znenie opatrení nájdete na stránke https://automat.gov.sk/puchov. Kultúrny semafor platný pre všetky druhy kultúrnych podujatí zas nájdete na stránke www.kulturnysemafor.sk

Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, či zvracanie. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) vám preto prináša základné pravidlá prevencie proti následkom horúčav.

Pitný režim podľa veku
Množstvo tekutín, ktoré organizmus potrebuje, je individuálne. Závisí to napríklad od veku, pohlavia, telesnej hmotnosti, ale aj od telesnej aktivity, zloženia a množstva stravy, teploty ovzdušia či zdravotného stavu.

Základom pitného režimu je čistá pitná voda. Počas horúčav sa odporúča vypiť minimálne 2-4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia. Piť by sa malo priebežne, čiže v menších dávkach a častejšie a ešte pred pocitom smädu.

Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve. V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu i alkohol, ktoré vám smäd neznížia a naviac podporia vylučovanie vody z organizmu. Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru, energie a kofeínu. Ideálna je obyčajná voda doplnená o minerálne vody. Pite pravidelne, v menších dávkach, nie ľadové, skôr vlažné nápoje. Najmä u detí dbajte na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. Vodu pite aj vtedy, keď smäd necítite.

„Malým  deťom, ktoré majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, je potrebné často ponúkať pitie. Pre deti je na uhasenie smädu najlepšia čistá pitná voda, môžete ju striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml/kg, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml/kg, v školskom veku 70 ml/kg, neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť cca 50 ml na kilogram hmotnosti,“ uviedla docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR.

Mimoriadne dôležité je dodržiavanie pitného režimu pre seniorov. Ich organizmus obsahuje menej tekutín, orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s látkami z metabolizmu. Dennú dávku – približne 1,5 až 2 litre tekutín – by si mali rovnomerne rozložiť počas celého dňa. Najvhodnejšia je čistá pitná voda, pri výbere minerálnych vôd venujte zvýšenú pozornosť obsahu sodíka. Starší ľudia veľmi často trpia na vysoký krvný tlak a zvýšená koncentrácia sodíka vo vode by mohla ich zdravotný stav zhoršiť. Vo vyššom veku je dôležitý aj príjem vitamínov, ktoré môže senior dostať priamo v nápoji. Pitie ovocných nápojov (džúsov, nektárov) nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah jednoduchých cukrov, čo jednak zvyšuje ich energetickú hodnotu a tiež vylučovanie vody z organizmu.

„Základ pitného režimu majú tvoriť pitná voda a minerálne vody s obsahom rozpustných látok (RL) 200 – 500 mg/l, teda nízko mineralizované. Vody s obsahom RL nad 500 mg/l nepite trvalo a vo väčších množstvách. Vody s vysokou mineralizáciou a s vyšším obsahom sodíka nie sú vhodné okrem seniorov ani pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením, ani pre dojčatá a to vrátane prípravy ich stravy. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a pre deti do siedmich rokov,“ vysvetlila MUDr. Iveta Trusková, PhD., vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia ÚVZ SR.

Ako znížiť riziká súvisiace s horúčavami
Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu.

Pozor na zvýšenú fyzickú námahu – robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny (ideálne do 7. hodiny ráno).

V horúčavách nepodceňte riziko úpalu a úžehu. Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžeh je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. Prejavujú sa bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami až závratmi, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom, zvýšenou telesnou teplotou, zvracaním. Postihnutého je  potrebné premiestniť do chladného prostredia, najlepšie chladnej miestnosti s vetraním a uložiť ho do stabilizovanej polohy. Postupne ho ochladzujte, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom. Tekutiny mu podávajte po malých množstvách, najlepšie lyžičkou. Väčšie množstvo vody naraz sa neodporúča. Pri zhoršení stavu je dôležité privolať pomoc (volať 155 alebo 112).

„Deti mladšie ako jeden rok by sa vôbec nemali vystavovať slnečnému žiareniu a pobyt vonku treba obmedziť na skoré ranné a podvečerné hodiny. Deti do 6 mesiacov nenatierajte krémami s ochranným faktorom (SPF), keďže tieto deti na slnko vôbec nepatria. Chránime ich slnečníkom alebo clonou, nie plienkou prehodenou cez striešku kočiara, pretože hrozí prehriatie. Staršie deti je potrebné pri pobyte vonku opakovane natierať vhodnými krémami a vhodne obliekať,“ povedala docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR.

Počas leta je potrebné chrániť sa v exteriéri vhodnou pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi a ochranným krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu. Neodporúčame opakované vystavovanie sa slnečnému žiareniu, ktoré negatívne vplýva na kožu.

Nikdy nenechávajte deti a zvieratá čakať v zaparkovanom vozidle – ani ak ste presvedčení, že sa vzdialite iba na chvíľu. Nespoliehajte sa na pootvorené okná vozidla, k prehriatiu organizmu dochádza rýchlo a môže mať smrteľné následky.

Ďalšie praktické odporúčania:

• Skontrolujte, či máte lieky uskladnené podľa inštrukcií na obale – zvýšenými teplotami sa môže znižovať ich účinnosť. Väčšinu liekov je potrebné skladovať pri izbovej teplote, teda do 25 °C.
• Tzv. Opaľovací krém s ochranným faktorom SPF je vhodné na každú sezónu použiť nový. Po ich otvorení dochádza k postupnému znehodnocovaniu a v nasledujúcej sezóne už nemusia poskytovať dostatočnú ochranu.

Tienenie, vetranie a klimatizácia
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča udržiavať v interiéri teplotu pod 32 °C počas dňa, v noci by izbová teplota nemala prekročiť 24 °C. Regulácia teploty je obzvlášť dôležitá v prítomnosti detí, seniorov nad 65 rokov a chronicky chorých.

„Domovy a pracoviská zabezpečte pred prehrievaním, napríklad pred prenikaním priamych slnečných lúčov cez okná tienením – žalúziami alebo roletami. Odpojte čo najviac elektrických zariadení, ktorých používanie nie je v tom čase nevyhnutné. Zo zariadení totiž môže sálať teplo a môže tak dochádzať k zohrievaniu vzduchu v interiéri. Ak je to možné, vypnite umelé osvetlenie v domácnosti alebo na pracovisku,“ informovala Mgr. Milada Eštóková PhD., vedúca Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.

Najvhodnejším a najprirodzenejším spôsobom na zvýšenie prúdenia vzduchu v izbe je vetranie. Odporúčame vetrať priestory v nočných alebo v skorých ranných hodinách. Počas dňa neotvárajte okno, pokiaľ to nie je nevyhnutné.

Ak sa rozhodnete používať ventilátory, je potrebné ich umiestniť a nasmerovať mimo prítomných osôb. Prúd vzduchu dlhší čas nasmerovaný do tváre prispieva k zápalom očí, uší, dutín, k bolestiam zubov a ďalším zdravotným problémom. WHO zdôrazňuje, že pri teplotách nad 35 °C ventilátory nedokážu znižovať riziko zdravotných komplikácií v dôsledku horúčav.

Pri použití klimatizácie pozatvárajte dvere a okná. Dbajte na prísny režim čistenia klimatizačnej jednotky podľa pokynov výrobcu – vzhľadom na aktuálnu situáciu je mimoriadne vhodná aj jej zvýšená dezinfekcia. Udržujte v čistote klimatizačnú jednotku, filtre a vzduchové prieduchy. Výparník klimatizačnej jednotky dezinfikujte častejšie. Správnou údržbou klimatizácie predchádzate tomu, aby bola zdrojom choroboplodných mikroorganizmov v priestore.

Pamätajte si:
Pri prechode z chladného do horúceho prostredia môže prísť k tzv. teplotnému šoku, ktorý dokáže celkovo oslabiť organizmus. Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov Celzia.

„Nesprávne používaná klimatizácia môže uškodiť a spôsobiť zdravotné problémy aj v aute, najmä pri dlhších cestách. Klimatizáciu v aute odporúčame časovo regulovať, na 10 až 15 minút za hodinu. Prúd chladného vzduchu smerujte tak, aby nefúkal priamo na posádku – najlepšie je viesť ho na čelné sklo, prípadne k nohám. Aj v aute platí ideálny rozdiel teploty vonku a vnútri  5 až 7 stupňov Celzia, dodržte ho aj v  najväčších horúčavách. Ak z auta často vystupujete a nastupujete, rozdiel teplôt by mal byť ešte nižší,“ podotkla Mgr. Milada Eštóková PhD., vedúca Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.

Pri používaní klimatizácie v aute sa okolo výparníka kondenzuje voda obsiahnutá vo vzduchu na jadre výparníka, odkiaľ sa odvádza pod vozidlo. Okolo výparníka je neustále vlhké prostredie, čo je výborná živná pôda pre rôzne plesne, ktorých spóry sa nachádzajú vo vzduchu a často nepríjemne zapáchajú. Zlikvidujete ich antibakteriálnym sprejom.

Zásady pre stravovanie a výber potravín v lete

• Strava má byť v letných mesiacoch „ľahšia“, teda ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, pretože organizmus v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch, súčasne však strava musí poskytovať dostatok výživných látok.
• Zložením má byť vyvážená a pestrá: dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy.
• Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny (najmä sezónnych), ktoré okrem tekutín obsahuje množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vláknina. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou obzvlášť dôležité.
• Slnečné žiarenie spotrebúva najmä pri opaľovaní (masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o antioxidanty, ktoré možno doplniť stravou: vitamíny A (resp. Betakarotén – provitamín A), C a E.
• Vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách.
• Vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch.
• Vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch.
• Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén (obsahujú ho paradajky, červený melón).
• Vysoké teploty v lete vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov, vrátane sodíka. Straty tekutín a minerálnych látok je potrebné nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy.
• Zvýšenú opatrnosť venujte tzv. epidemiologicky rizikovým potravinám, najmä pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi (zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti).
• Výrobky z mäsa, vajec a mlieka konzumujte len dostatočne tepelne spracované.
• Je dôležité dodržiavať predpísanú dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov.

Desatoro WHO k ochrane pred črevnými nákazami

1. Výber zdravotne bezchybných potravín: pri nákupe uprednostňujte tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyte.
2. Dokonalé preváranie potravín: dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou je však dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
3. Konzumácia bezprostredne po uvarení: pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané v izbovej teplote, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
4. Správne skladovanie potravín: ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé, do chladničky. Môžu sa tak pomnožiť mikroorganizmy.
5. Dôkladné zohrievanie potravín: uvarené potraviny je potrebné zohrievať pri teplote minimálne 70°C.
6. Zabráňte skríženej kontaminácii surových a uvarených potravín: bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
7. Umývanie rúk je nutné pred prípravou potravín, počas jej prerušenia, po opracovaní surových potravín a, samozrejme, po použití toalety, prebaľovaní dieťaťa a dotyku domácich zvierat.
8. Čistota kuchynského zariadenia: potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
10. Na prípravu jedál a nápojov používajte výhradne pitnú vodu.

Od 16. novembra 2020 vstupujú do platnosti nové vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré sa týkajú režimu na hraniciach, činnosti prevádzok a organizácie hromadných podujatí.

Vyhláška ÚVZ SR k režimu na hraniciach.
Prehľad najdôležitejších zmien:

• V zozname menej rizikových krajín sa budú nachádzať už len Austrália, Čína, Fínsko, Grécko, Island, Japonsko, Južná Kórea, Nórsko, Nový Zéland a Taiwan.
  Vypadnú z neho Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Dánsko, Írsko, Kanada, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, San Maríno, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Vatikán
• Režim výnimiek platný na hraniciach s Českou republikou sa za rovnakých podmienok bude uplatňovať aj na hraniciach s Poľskom, Maďarskom a Rakúskom (napríklad študenti, tréningy športových klubov, poľnohospodári, umelecká činnosť a pod.)
• Ruší sa antigénové testovanie na hranici s Ukrajinou

Informácia k pendlerom: Od pondelka 16.  novembra pre nich platia pravidlá ako doteraz, to znamená, že  pri prechode cez hranice sa nemusia preukazovať žiadnym testom, no musia mať potvrdenie o výkone práce, ktoré je možné nájsť vo vyhláške ÚVZ SR.

Ako bude vyzerať režim na hraniciach: Obrázok opisuje postup po príchode na územie SR z červených krajín EÚ a z červených krajín mimo EÚ. Kompletné info o nových opatreniach TU.
Vyhláška ÚVZ SR k činnosti prevádzok a organizácii hromadných podujatí.
Prehľad najdôležitejších zmien:

• Otvárajú sa prevádzky divadelných, hudobných, filmových a iných umeleckých predstavení, pričom buď musia mať zabezpečené fixné upevnenie miest na sedenie, alebo sa ne bude vzťahovať limit 1 osoba na 15 metrov štvorcových; povolené budú len predstavenia so sediacim obecenstvom, pričom sedenie môže byť zabezpečené v každom druhom rade alebo šachovnicovo; zakázaná je konzumácia nápojov alebo jedál; organizátor musí pred začiatkom odmerať telesnú teplotu účinkujúcich a nepovoliť im vstup, ak majú teplotu vyššiu ako 37,2°C
• Otvárajú sa aj fitnesscentrá, pričom naraz v nich môže byť najviac 6 zákazníkov, personál musí nosiť rúška a vo zvýšenej miere upratovať, čistiť a dezinfikovať priestory a vybavenie. Zároveň platí podmienka jedna osoba na 15 metrov štvorcových.
• Povoľuje sa aj prevádzka umelých kúpalísk (plavární), taktiež pri limite 6 zákazníkov v jednom okamihu, povinnosti častejšieho čistenia a dezinfekcie; pitné fontánky musia byť mimo prevádzky, vyhláška podrobnejšie stanovuje aj kritériá pre úpravu vody. Zároveň platí podmienka jedna osoba na 15 metrov štvorcových
• K doteraz povoleným športovým podujatiam pribudli Slovenská hokejová liga, II. futbalová liga; povoľujú sa aj podujatia nevyhnutné pre fungovanie karanténnych športových centier pod záštitou ministerstva školstva; všetky povolené športové podujatia sa naďalej budú musieť konať bez divákov
• Povoľujú sa aj bohoslužby, avšak len so sediacimi veriacimi, pričom budú musieť sedieť v každom druhom rade, resp. šachovnicovo

Pandemická komisia vlády SR po dôslednom zhodnotení epidemiologickej situácie na Slovensku a v zahraničí navrhuje nasledovné:

• Od stredy 16. 9. sa na celom území Slovenska obmedzí organizácia hromadných podujatí v hoteloch a prevádzkach verejného stravovania s výnimkou svadobných hostín a karov.
• Predĺži sa povinnosť nosiť rúška na 2. stupni základných škôl a na stredných školách minimálne do konca septembra. Komisia zároveň odporúča, aby rúška nosili v triedach aj žiaci na prvom stupni základnej školy. Pri nosení rúšok v školách budú platiť rovnaké pravidlá ako doteraz.
• Účastníci športových kempov budú musieť mať negatívny test na COVID-19 nie starší ako 96 hodín. Budú musieť byť bez príznakov respiračného ochorenia a budú musieť byť počas trvania kempu v spoločnej izolácii.
• V okresoch, ktoré majú na COVID semafore oranžovú alebo červenú farbu, pandemická komisia odporúča zaviesť zákaz návštev v zariadeniach sociálnej starostlivosti a neorganizovať rodinné oslavy. Seniorom, chronicky chorým a ďalším rizikovým skupinám obyvateľstva zároveň odporúča, aby sa dali zaočkovať proti chrípke a pneumokokom.
• Červené okresy: Bratislava 1-5, Nitra, Tvrdošín, Michalovce, Stará Ľubovňa
• Oranžové okresy: Senec, Pezinok, Malacky, Liptovský Mikuláš, Šaľa, Nové Zámky, Považská Bystrica, Púchov, Prešov, Sabinov, Trenčín, Vranov nad Topľou
• Zelené okresy: ostatné

Zároveň pandemická komisia navrhne Ústrednému krízovému štábu uzavrieť hranice s Ukrajinou. Taktiež odporúča občanom, aby zvážili nevyhnutnosť cestovania do rizikových regiónov v Rakúsku (Viedeň, Tirolsko, Vorarlberg), ČR (Praha, Stredočeský kraj, Jihočeský kraj, Jihomoravský kraj, Karlovarský kraj, Kraj Vysočina, Královehradecký kraj, Liberecký kraj, Pardubický kraj a Plzenský kraj), Maďarsku (Budapešť, Fejér, Hajdú-Bihar a Pest) a Poľsku (Malopoľské vojvodstvo).

Od 1. októbra pandemická komisia navrhuje:

• obmedzenie počtu účastníkov svadieb na 30 osôb
• obmedzenie účastníkov hromadných podujatí v zelených okresoch na 200 v exteriéri a 100 v interiéri
• v oranžových a červených okresoch na 100 osôb v exteriéri a 50 v interiéri.

Výskyt ochorení v Slovenskej republike má charakter lokálne zvýšenej incidencie spôsobenej príchodom osôb zo zahraničia, s nimi súvisiacich prípadov spojených so zavlečením, najmä do niektorých firiem alebo rodín. Vo výskyte pretrvávajú významné topologické rozdiely s vyššou chorobnosťou v kraji Trenčianskom, Bratislavskom a Trnavskom. K prenosu nákazy dochádza najčastejšie pri organizovaní rodinných osláv, firemných podujatí, v ubytovniach pre zahraničných pracovníkov, v rodinách a tiež pri rôznych spoločenských podujatiach.

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí: „V súčasnosti čelíme mnohým dezinformačným kampaniam o rúškach. Tvárové rúško nespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá dopad na zdravie osoby.“

Častokrát sa stretávame s tým, že verejnosť sa dostáva k protichodným informáciám o ochorení COVID-19, a to najmä na internete a sociálnych sieťach. Je dôležité dôverovať informáciám poskytnutých od národných zdravotníckych inštitúcií, od epidemiológov, lekárov a všetkých zdravotníckych pracovníkov s potrebným odborným vzdelaním a praxou a riadiť sa ich pokynmi a odporúčaniami, pretože majú za cieľ jediné – chrániť naše zdravie.

Po zhodnotení epidemiologickej situácie nielen na území SR, ale aj v zahraničí sa Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad verejného zdravotníctva SR a konzílium odborníkov rozhodlo od 1. septembra 2020 pristúpiť k nasledovným zmenám:

CESTOVANIE:

• Zo zoznamu tzv. menej rizikových krajín sa vzhľadom na významné zhoršenie epidemiologickej situácie v ostatných dňoch od 1. septembra 2020 vyraďujú Chorvátsko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Belgicko a Malta. V zozname nateraz ostáva Grécko, vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu je však pravdepodobné, že sa jeho umiestnenie na zozname môže v krátkom čase prehodnocovať. Epidemiológovia odporúčajú zvážiť nevyhnutnosť cestovania do tejto krajiny.
• Odborné konzílium zároveň opäť vyšpecifikovalo rizikové regióny v tzv. menej rizikových krajinách, do ktorých rovnako odporúčajú zvážiť nevyhnutnosť cestovania. V Českej republike ide o Prahu a kraj Vysočina; v Rakúsku je to Viedeň, Horné Rakúsko a Tirolsko. V prípade Poľska ide o Pomoranské, Sliezske a Malopolské vojvodstvo, v Grécku sú najviac rizikové Notio Aigaio, Ionia Nisia a Kentriki Makedonia. V Spojenom kráľovstve sú to regióny Tayside a North West, v Írsku Mid-East a Mid-West. V Estónsku je to región Ida-Viru Maakond a v Dánsku Midtjylland.
  
• Všetkým osobám, ktoré od 1. septembra 2020 od 7:00 vstúpia na územie SR, pričom počas predchádzajúcich 14 dní navštívili krajinu Európskej únie, ktorá nie je na zozname menej rizikových krajín (teda je riziková, tzv. „červená“) a zároveň nenavštívili krajinu, ktorá nie je členom Európskej únie a je riziková, sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí do obdržania negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. V prípade bezpríznakového priebehu izolácie je možné ju ukončiť na 10. deň aj bez absolvovania testu na ochorenie COVID-19.
• Iné pravidlá budú platiť pre osoby, ktoré od 1. septembra 2020 vstúpia na územie SR a počas predchádzajúcich 14 dní navštívili krajinu, ktorá nie je členom EÚ a je riziková, sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí do obdržania negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19, ktorý je možné vykonať najskôr na 5. Deň domácej izolácie. V tomto prípade nie je možnosť ukončiť izoláciu bez absolvovania testu. Sledované dáta totiž ukazujú, že veľká časť importovaných nákaz bola na Slovensko zavlečená práve z takýchto krajín.
• Osoby, ktoré od 1. septembra 2020 budú prichádzať z Ukrajiny, sa budú musieť ešte pred prekročením hraníc so Slovenskom zaregistrovať na http://korona.gov.sk/ehranica a preukázať sa potvrdením o registrácii príslušníkom policajného zboru pri prekračovaní hraníc. Bez tohto potvrdenia nebudú môcť vstúpiť na územie SR.
• Osoby prichádzajúce z rizikových krajín, na ktoré sa podľa opatrenia bude vzťahovať povinnosť domácej izolácie, budú povinní kontrolovať aj zamestnávatelia. Ich zamestnanci, resp. SZČO, budú musieť preukázať splnenie povinnosti absolvovať izoláciu v domácom prostredí, napríklad negatívnym výsledkom RT-PCR testu alebo potvrdením o prekročení štátnej hranice SR starším ako 10 dní. Ak sa táto osoba nebude schopná týmto preukázať, prevádzkovateľ bude povinný to oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v jeho územnom obvode a odoprieť tejto osobe vstup do všetkých priestorov pracoviska alebo prevádzky.

HROMADNÉ PODUJATIA/PREVÁDZKY:

• Od 1. septembra bude možné organizovať hromadné podujatia v interiéri len do 500 osôb v jednom okamihu a v exteriéri do 1000 osôb v jednom okamihu, pričom nosenie rúšok bude naďalej povinné na hromadných podujatiach v interiéri aj v exteriéri.
• Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí: „Limit do 1000 osôb bude platiť aj pre športové podujatia na veľkých štadiónoch. Rozhodujúci totiž nie je priestor, ale interakcie ľudí počas zápasu i po zápase. Toto obmedzenie bude vyžadované minimálne počas septembra.“
• Na 1000 osôb v jednom okamihu sa obmedzí aj kapacita návštevníkov kúpalísk a akvaparkov.

RÚŠKA:

• Rúška budú od  2. septembra 2020 povinné aj v školách, s výnimkou žiakov 1. stupňa v triedach.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas: „Ak však deti rúško na tvári budú v triedach akceptovať, jeho nosenie výrazne odporúčame.“

Zmena opatrenia k noseniu rúšok od 2. septembra:

Opatrenie bude platiť 2 týždne, to znamená: od 2. septembra 2020 od 06:00 do 14. septembra 2020 18:00.

Výnimky z nosenia rúšok po novom pribudnú u:

• žiakov prvého stupňa základnej školy v interiéri školy v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu (ak tieto deti budú rúško na tvári akceptovať, jeho nosenie jednoznačne odporúčame)
• žiakov so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím

Vypúšťajú sa nasledovné výnimky z nosenia rúšok:

• pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (napr. asistent učiteľa alebo špeciálny pedagóg) v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu,
• žiakov základnej a strednej školy v interiéri školy v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu,
• osôb s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a osôb s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by nosenie rúška mohlo viesť k zhoršeniu stavu (K vypusteniu výnimky sa pristúpilo z dôvodu, že mnohí výnimku zneužívali. Táto výnimka bola kedysi stanovená aj s ohľadom na horúce dni počas letných mesiacov, ktoré už v septembri nebývajú tak časté. Rovnako treba brať ohľad na to, že sa blíži obdobie zvýšeného výskytu respiračných infektov a rúška spolu s umývaním rúk a dodržiavaním sociálneho odstupu predstavujú jednoduchú a veľmi účinnú prevenciu šírenia respiračných ochorení, vrátane COVID-19. Preto by sme radi povzbudili osoby, ktorých sa doteraz výnimka týkala, aby na toto opatrenie nazerali ako na krok, ktorý má aj ich chrániť počas času nevyhnutného pre pobyt v priestoroch, kde je nosenie rúška povinné a nevnímali túto povinnosť ako záťaž.)

V opatrení naďalej ostávajú nasledovné výnimky:

• deti do 3 rokov veku,
• osoby so závažnými poruchami autistického spektra,
• vodiči verejnej dopravy, ktorí sú sami v uzavretej kabíne oddelene od ostatného priestoru určeného na prepravu osôb,
• žiaci pri konaní prijímacích skúšok, komisionálnych skúšok, jazykových skúšok, skúšok odbornej spôsobilosti na výkon povolania a pri ukončovaní výchovy a vzdelávania,
• poslucháči pri konaní štátnych jazykových skúšok,
• deti v interiéri materskej školy a jaslí,
• osoby pri výkone športu,
• fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania,
• osoby nevesty a ženícha pri svadbe,
• deti pristupujúcich k prvému svätému prijímaniu,
• účinkujúci pri nakrúcaní audiovizuálneho diela alebo výrobe programu a výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu,
• osoby vo wellness a umelých kúpalísk,
• účastníci zotavovacích podujatí pre deti a mládež, vrátane personálu, pri všetkých aktivitách v rámci lokality, vyhradenej na konanie daného zotavovacieho podujatia, ako aj pri pobyte vo voľnej prírode,
• zamestnanci vykonávajúci prácu v spoločnom pracovnom priestore, ak sú od seba, alebo od iných osôb vzdialení minimálne 2 metre, alebo zamestnanec, ktorý sa nachádza na pracovisku sám.

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí: „V čase druhej vlny pandémie ochorenia COVID-19 chceme prijímať, pokiaľ to epidemiologická situácia dovolí, opatrenia prioritne na lokálnej úrovni.“

Hlavný hygienik SR Ján Mikas: „Regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR budú môcť na základe epidemiologickej situácie v ich územnej pôsobnosti v prípade potreby vydať dodatočné opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia COVID-19.“

Cieľom navrhovaných zmien je ochrana verejného zdravia – majú vyvážiť riziko šírenia ochorenia COVID-19 spojené s návratom ľudí zo zahraničia, žiakov do škôl po prázdninách a zamestnancov do práce po dovolenkovom období.

Ak si chcete vychutnať veľkonočné dobroty, dbajte na výber kvalitných potravín, ale aj na správne balenie a skladovanie jedál. Poznáte základné zásady? 

K najtradičnejším veľkonočným pochúťkam patrí šunka, klobásy, údené mäso, vajíčka i rôzne zákusky a koláče. Nie všetky dobroty sa zjedia naraz, je dobré vedieť, ako môžete správne zabaliť a uskladniť zvyšky.

Prísne testy na plasty 

Jedným z najpopulárnejších obalov v domácnosti sú plastové nádoby. Môžete do nich zabaliť rôzne typy potravín za rôznych podmienok, výrobca garantuje účel použitia. ,,Všetky plastové materiály a predmety sa pred použitím testujú na konkrétne podmienky podľa štandardných postupov, takže sú zdravotne bezpečné. Pri testovaní sa pritom zohľadňujú najhoršie podmienky, ktoré môžu v bežnej praxi nastať, konkrétne použitie testovaného materiálu a predmetu aj to, či sa bude používať jednorazovo alebo opakovane. Plastové obaly sa testujú na rôzne typy potravín – kyslé, mlieko a mliečne výrobky, suché i tukové a sleduje sa čas i teplota testovania. Prečítajte si vždy písomnú inštrukciu o správnom používaní plastového obalu a rešpektujte odporúčania výrobcu. Správnym používaním sa ochránite pred možnou migráciou chemických látok,“ radí Ing. Milada Syčová, vedúca Národného referenčného centra pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade.

Šunka do alobalu nepatrí

Pri balení zvyškov jedál sa nespoliehajte príliš na polystyrénové obaly. ,,Tie sú určené na jednorazové použitie. Riziko migrácie z týchto obalov do potravín je síce nízke, no jedlá v nich radšej nenechávajte dlhšie ako štyri hodiny a ani ich nepoužívajte opakovane. Na čas prihliadajte i pri používaní alobalu. Je určený len na krátkodobý priamy kontakt s potravinami, najviac štyri hodiny, pričom hlavne kyslé a veľmi osolené jedlá by ste doňho nemali vôbec baliť. Typické veľkonočné jedlá – majonézový šalát, salámy, klobásy, ani údené mäso doňho rozhodne nepatria,“ odporúča odborníčka. Radí tiež nepoužívať opakovane kelímky a nádoby, v ktorých už boli balené potraviny.

Pozor na čas a teplotu

Okrem balenia je pre uchovanie výživových hodnôt jedál dôležitý aj čas a teplota. Zvyšky pečeného, vareného, duseného, či vysmážaného mäsa vcelku môžete pri teplote 0°C až 4°C uchovávať najviac 24 hodín. Mäsové či syrové nárezy a obložené misy vydržia pri rovnakej teplote 24 hodín, ak ich necháte pri 5°C až 8°C zjedzte ich najneskôr do dvanástich hodín.

Menej času máte na skonzumovanie šalátov, či už zeleninových, ovocných, strukovinových alebo rybacích. Pri teplote 0°C až 4°C vydržia dvanásť hodín, pri 5°C až 8°C iba šesť hodín. Čas a teplota sú dôležité i pri sladkých dobrotách, krémové zákusky a šľahačka vydržia pri teplote do 4°C 24 hodín, pri 5°C až 8°C len dvanásť hodín.

Vajíčka, najtypickejší symbol Veľkej noci, majú trvanlivosť 28 dní od znesenia. Pred použitím ich neumývajte, ušpinené iba utrite čistou handričkou. Pokrmy s vajíčkami dôkladne tepelne spracujte.

Pri nakupovaní majte na pamäti, že potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti sa nesmú predávať.

Udržovanie čistoty

Mikroorganizmy sa prenášajú najmä rukami, utierkami a kuchynskými pomôckami, vyskytujú sa predovšetkým na doskách na krájanie a aj ten najmenší kontakt ich môže preniesť do jedla a viesť k ochoreniam spôsobeným konzumáciou kontaminovaných potravín. Odporúčame preto:

• umývať si ruky pred manipuláciou s potravinami a pravidelne (často) aj počas prípravy jedla
• umývať si ruky po každom použití toalety
• umývať a čistiť všetky pracovné plochy a náradie používané na prípravu jedla
• chrániť priestory kuchyne a jedlo pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami.