Do predškolského zariadenia budú môcť byť v budúcnosti prijaté len deti zaočkované povinným očkovaním. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva po odborných diskusiách, s cieľom prevencie a ochrany zdravia detskej populácie, navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Navrhuje sa aj zrušenie sankcií za odmietnutie povinného očkovania.

Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre vnímavé deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si protilátky.

Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR preto po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu, a to v záujme ochrániť najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva. Deti v predškolských zariadeniach budú podľa pripravovaného nového legislatívneho znenia efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu. Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12 rokoch od zavedenia do praxe.

„V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. V pripravovanej novele zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia navrhujeme zabezpečiť povinnosť, aby do predškolského zariadenia bolo prijaté len dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára, alebo má potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že je proti nákaze imúnne alebo nemôže byť očkované pre trvalú kontraindikáciu,“ povedala ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.

Zdôraznila, že ona i epidemiológovia si uvedomujú, že uvedená téma je pre rodičov mimoriadne citlivou témou. Aj z tohto dôvodu MZ SR spolu s ÚVZ SR pristúpili k rozhodnutiu zrušiť sankcie za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu. „Vysielame tým jasný signál, že cieľom povinného očkovania nie je vyberanie pokút za jeho odmietanie, ale prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním,“ uviedla Andrea Kalavská s doplnením, že predbežná informácia o pripravovanom právnom predpise je už zverejnená a do jeho prípravy sa môže zapojiť aj verejnosť.

„Pri súčasných zdravotných hrozbách ako sú napríklad osýpky, v krajinách EÚ ako aj na Slovensku odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu. Obmedzenia pre prijímanie neočkovaných detí do materských škôlok zaviedla napríklad už Česká republika, Litva ako aj Francúzsko,“ vysvetlil hlavný hygienik SR Ján Mikas.

„V prípade zavlečenia závažných infekčných ochorení do detského kolektívu je potrebné v týchto kolektívnych zariadeniach bezodkladne reagovať. S cieľom eliminovať vznik a šírenie infekčných ochorení pribudne prevádzkovateľom zariadení pre deti a mládež povinnosť viesť zoznam osobných údajov potrebných pre prípad urýchleného prijatia protiepidemických opatrení príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva,“ informoval Ján Mikas.

„Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má  oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2% detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Ďalej ohrozujú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením a pod. Rovnako podporujeme zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni. Rodičia si musia uvedomiť, že osobná sloboda sa v prípade prevencie prenosných chorôb končí pri slobode druhého dieťaťa, ktorého môže neočkované dieťa nakaziť,“ hovorí prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.

„Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním ( najmä osýpok ) v SR, ale aj celej Európe je veľmi žiaduce zaviesť navrhované opatrenie. Ochorenia proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania majú často závažný priebeh, alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita ( vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia ). Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nevieme dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Bola by som veľmi rada, keby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako opatrenie represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť. V čase prepuknutie epidémie je už mnohokrát neskoro rozhodnúť sa dieťa doočkovať,“ povedala hlavná odborníčka MZ SR pre pediatriu Elena Prokopová.

Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie MMR vakcínou

Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína). Z administratívnej kontroly očkovania k 31.8.2018 v rámci povinného očkovania proti MMR vyplýva:

• v ročníku narodenia 2016 bolo zistených 1 635 odmietnutých očkovaní (2,8 % z počtu detí v ročníku narodenia podliehajúcich očkovaniu),
• ročník narodenia 2015 bolo zistených 1 593 odmietnutých očkovaní (2,9 % z počtu detí v ročníku narodenia podliehajúcich očkovaniu),
• na krajskej úrovni bola najvyššia miera odmietania povinného očkovania zaznamenaná v Trenčianskom kraji a v Bratislavskom kraji (4,5 – 4,8 % v uvedených ročníkoch narodenia).

Sú však aj rodičia, ktorí odmietajú aj ostatné druhy očkovania a preočkovania, či už očkovanie hexavalentnou vakcínou a následné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne alebo očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam.

Najviac rodičov odmieta očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke, a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok (v roku 2018 je zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania), ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok a očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania. Na Slovensku sa povinne očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam.

„Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku. Preto nemožno spochybňovať dôležitosť pravidelného povinného očkovania,“ uviedol hlavný hygienik SR.

„Je povinnosťou pediatrov, epidemiológov a ďalších odborníkov zainteresovaných v plnení Národného imunizačného programu, aby neustále zdôrazňovali, že pokiaľ je pôvodca nákazy prítomný v populácii, alebo vo vonkajšom prostredí, riziko infekcie naďalej trvá, a že najoptimálnejšou ochranou pred vybranými infekčnými ochoreniami je očkovanie,“ povedala ministerka zdravotníctva SR.

Ako je to s úrovňou zaočkovanosti pod 95%?

Celoslovenské výsledky zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 % vo všetkých kontrolovaných ročníkoch narodenia. Celoslovenská zaočkovanosť sa pohybovala na úrovni 95,2 % (základné očkovanie  proti MMR, ročník 2016) až 97,7 % (preočkovanie proti DTaP-IPV – ročník narodenia 2004).

Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95%, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. – 18. mesiaci života v ročníku narodenia 2016 v troch krajoch a v ročníku narodenia 2015 v dvoch krajoch.

Na okresnej úrovni bola nižšia ako 95 % zaočkovanosť zistená v rámci:

• očkovania prvou dávkou MMR vakcíny u detí narodených v roku 2016 v 27 okresoch,
• základného očkovania tromi dávkami hexavalentnej vakcíny (proti DI-TE-PER-VHB-HIB-POLIO) u detí narodených v roku 2016 v  11 okresoch,
• základného očkovania tromi dávkami proti pneumokokovým nákazám u detí narodených v roku 2016 v  12 okresoch,
• preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. roku života u detí narodených v roku 2011 v 11 okresoch,
• preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu detskej obrne v 13. roku života detí narodených v roku 2004 v 2 okresoch.

Chrípka je častokrát mylne považovaná za banálne ochorenie. Viacerí jej neprikladajú dôležitosť, ba dokonca si myslia, že pokiaľ netrpia chronickými ochoreniami alebo poruchou imunity, chrípku ľahko prekonajú. Ide však o mylnú predstavu.

Chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy s ňou súvisiace (zápal priedušiek, zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín, zápal pľúc) sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku. Upozorňuje na to Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR). Komplikácie spojené s chrípkou často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť až ohrozenie zdravia. Medzi vysoko rizikové osoby patria zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami (srdcovo-cievne, pľúcne, metabolické) a osoby s oslabenou imunitou.

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie

Počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny, ktorá začala od 1. októbra 2018, je dôležité nepodceňovať preventívne opatrenia. Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie.

Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie podstúpiť v priebehu októbra a novembra – a to z dôvodu, aby sa v organizme stihla vytvoriť dostatočná hladina ochranných protilátok proti tomuto ochoreniu ešte do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. Organizmus si začína vytvárať ochranné protilátky proti vírusu chrípky asi po desiatich až štrnástich dňoch po očkovaní, ochrana trvá približne šesť mesiacov. Očkovanie proti chrípke je hradené z verejného zdravotného poistenia.

 „Ľudia neochorejú na chrípku ani na infekciu dýchacích ciest z dôvodu podania vakcíny proti chrípke. Očkovacie látky proti chrípke totiž obsahujú časti vírusov chrípky, ktoré samotné nie sú schopné vyvolať ochorenie. Dokážu však vyvolať tvorbu ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú priebeh tohto ochorenia a znižujú jeho nepriaznivé dôsledky. Ide o neživú vakcínu. Očkovanie proti chrípke je najúčinnejší spôsob, ako znížiť cirkuláciu vírusu v populácii a ako redukovať počet chorých na chrípku, hospitalizovaných osôb a úmrtí zapríčinených komplikáciami po prekonaní ochorenia,“ vysvetľuje hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas.

Prečo máme nízku zaočkovanosť

Slovensko dosahuje veľmi nízku mieru zaočkovanosti proti chrípke v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. V chrípkovej sezóne 2017/2018 bolo očkovaním proti chrípke chránených iba 4,4 % populácie Slovenska. Podiel zaočkovanej populácie je na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich piatich chrípkových sezónach. Okrem vnímania chrípky ako banálneho ochorenia, či nedôvery v účinok očkovania proti chrípke, je jedným z dôvodov nízkej zaočkovanosti aj možný strach z vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke.

„Čo sa týka možných vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke, môžeme hovoriť o tzv. očakávaných reakciách, ktoré sa v súvislosti s podaním očkovacej látky už vyskytli a sú uvedené v príbalovom letáku pre užívateľa. Pri očkovaní proti chrípke to býva najčastejšie bolestivosť, začervenanie a zatvrdnutie miesta vpichu. Môže sa vyskytnúť aj zvýšená teplota, únava a bolesti svalov. Tieto reakcie spravidla odznejú do dvoch až troch dní. Ich frekvencia výskytu je rôzna, závisí to od individuálnej predispozície jednotlivca,“ uvádza hlavný hygienik SR.

Očkovacia látka proti chrípke chráni len proti chrípke a nie proti chrípke podobným ochoreniam vyvolaným inými ako vírusmi chrípky (virózy). Pokiaľ človek dostane po očkovaní chrípku, je to možné v prípade, ak sa nakazil pred tým, ako si jeho organizmus stihol vytvoriť dostatočnú hladinu ochranných protilátok alebo ochorel na iné vírusové ochorenie (podobnosť klinických príznakov medzi chrípkou a prechladnutím súvisí s tým, že pôvodcovia ochorení z prechladnutia, rovnako ako chrípka, napádajú respiračný systém, či už horné alebo dolné dýchacie cesty. Na rozdiel od chrípky sa však príznaky akútnych respiračných ochorení rozvíjajú postupne.) Je takisto možné, že sa mohol nakaziť kmeňom vírusu chrípky, ktorý nebol súčasťou očkovacej látky. Vtedy očkovacia látka účinkuje čiastočne, no treba zdôrazniť, že nezanedbateľne zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje jeho nepriaznivé dôsledky.

„Medzi verejnosťou je známy mýtus, že práve po očkovaní proti chrípke, osoba následne na chrípku ochorie. Treba zdôrazniť, že očkovanie proti chrípke je potrebné absolvovať v jesenných mesiacoch a osoba by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia, t.j. bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy. V prípade, ak sa dá zaočkovať proti chrípke osoba s príznakmi prechladnutia alebo nádchy, je zrejmé, že toto ochorenie sa u nej rozvinie a teda hrozí, že očkovaná osoba ochorie skôr, než sa v organizme vytvoria ochranné protilátky.“ vysvetľuje Ján Mikas.

Nezabúdajte na vitamín C a dôkladné umývanie rúk

Obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny možno podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Získame ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Najmä v zimnom období je vhodné dopĺňať vitamín C.

Počas chrípkovej sezóny je mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk, treba si ich umývať čo najčastejšie (vrátane každého kýchnutia či zakašľania), a to teplou vodou a mydlom, v prípade núdze pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako vo veľkej miere predísť rozšíreniu respiračných (rovnako ako hnačkových ochorení i žltačky typu A) infekcií. Netreba zabúdať na niekoľkominútové nárazové vetranie v miestnostiach. Počas chrípkovej sezóny odporúčame upratovanie „navlhko“ – vírus chrípky prežije v prachu v izbovej teplote i niekoľko dní.

Zaujímavé fakty, ktoré by ste nemali prehliadnuť

• Očkovanie proti chrípke je potrebné každý rok, pretože chrípkový vírus podlieha genetickým zmenám – mutáciám. Očkovacia látka proti chrípke sa tomu svojím zložením prispôsobuje pred začatím každej chrípkovej sezóny. Pozostáva z častí tých vírusov chrípky, ktoré najčastejšie cirkulovali v populácii v priebehu predchádzajúcej chrípkovej sezóny.
• Zloženie očkovacej látky proti chrípke odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje počas celého roka. Jednotlivé krajiny, vrátane Slovenska (Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom v ÚVZ SR) zasielajú izolované vírusy chrípky na ďalšiu špecifikáciu a sledovanie do londýnskeho centra pre výskum chrípky spolupracujúceho so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Okrem toho krajiny svoje laboratórne výsledky, ktoré špecifikujú presný typ izolovaných vírusov chrípky v domácej populácii, zasielajú do celosvetových sietí, ktoré následne môžu analyzovať najčastejšie vyskytujúce sa typy vírusov chrípky v jednotlivých regiónoch sveta. Na základe týchto zistení potom WHO odporúča zloženie očkovacích látok proti chrípke pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu. Zvlášť pre severnú pologuľu a zvlášť pre južnú pologuľu. 
• Na Slovensku monitoruje výskyt cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom v ÚVZ SR (NRC) – identifikuje ich na úroveň typov, subtypov a variantov. Tiež zabezpečuje diagnostiku špecifických protilátok proti vírusu chrípky typu A, vírusu chrípky typu B, respiračnému syncyciálnemu vírusu, vírusu parachrípky sérotypov 1, 2 a 3, adenovírusu a vírusu lymfocytárnej choriomeningitídy. NRC pre chrípku spolupracuje s referenčným centrom WHO v Londýne a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu infekčných chorôb (ECDC) (týždenné hlásenie virologických výsledkov, vedie databázu laboratórnych údajov), je stálym členom európskej pracovnej skupiny pre chrípku EISN pri ECDC a aktívne s ňou spolupracuje, takisto spolupracuje s WHO na celosvetovom programe surveillance chrípky.

Čo počas chrípkovej sezóny môžu spôsobiť chrípke podobné ochorenia, ktoré nie sú vyvolané vírusmi chrípky?

Rinovírusy

• sú najčastejšou príčinou nádchy, ktorá obvykle trvá sedem až desať dní
• pri oslabenej imunite, u astmatikov, alebo pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest
• môžu vyvolať aj závažné ochorenia, napríklad zápal pľúc

Adenovírusy

• môžu spôsobiť nádchu, bolesť hrdla, zápal priedušiek, pľúc, spojiviek, močového mechúra, žalúdka, čriev, hnačku, horúčku, ale i neurologické ochorenia.

Respiračný syncyciálny vírus – RSV

• napáda pľúca a dýchacie cesty, prejaví sa miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie, alebo chrípku, závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.

Mycoplasma pneumoniae

• najmenší samostatne žijúci organizmus, ktorý spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí i dospelých
• prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom, u detí mladších ako päť rokov i nádchou, chrčaním, alebo sipotom
• môže spôsobiť zápal pľúc a komplikácie postihujúce nervový systém

Všeobecné zásady prevencie vzduchom prenosných ochorení: umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, časté vetranie

Chrípka typu A/H1pdm09 je spôsobená vírusom, ktorý koluje v populácii ako bežná sezónna chrípka (v minulosti sa nazývala pandemická/prasacia, pretože v roku 2009 spôsobila pandémiu chrípky na celom svete a bola novým typom vírusu- dnes už však existuje efektívne očkovanie proti nej).

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie. Vakcíny proti chrípke určené pre aktuálnu chrípkovú sezónu 2017/2018 obsahujú nasledujúce typy a subtypy chrípkových kmeňov: A/Michigan/45/2015 (H1N1)pdm09 – like virus, A/Hong Kong/4801/2014 (H3N2) – like virus, B/Brisbane/60/2008 – like virus). Trivalentná vakcína proti chrípke používaná v Slovenskej republike obsahuje antigén tohto bývalého pandemického vírusu.

Od začiatku chrípkovej sezóny 2017/2018 bolo laboratórne potvrdených 22 prípadov chrípky typu A/H1pdm09. V 7. kalendárnom týždni 2018 sa tento vírus potvrdil v 4 vzorkách. Keďže ide o celkom bežný chrípkový vírus, preventívne opatrenia sú identické ako v prípade iných chrípkových vírusov.

Ako znížiť riziko nákazy chrípkou:
Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., hlavný hygienik Slovenskej republiky v súvislosti s preventívnymi opatreniami pripomína:

• vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami,
• obmedzenie návštev priestorov s vysokou koncentráciou ľudí (divadlá, kiná, hromadné akcie a pod.)
• časté a účinne vetranie (doma, na školách, pracoviskách)
• dodržiavanie pravidiel zdravého životného štýlu: konzumácia pestrej stravy s dostatkom zeleniny a ovocia, pobyt na čerstvom vzduchu v primeranom oblečení, otužovanie, dostatok spánku a odpočinku.

Umývanie rúk je základ
Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patrí dodržiavanie zásad osobnej hygieny, konkrétne časté umývanie rúk (po každom kýchnutí, kašľaní a vyfúkaní nosa) vrátane používania jednorazových vreckoviek a ich bezpečného likvidovania.

Očkovať sa dá aj počas chrípkovej epidémie
Očkovať sa možno aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, existuje tu však riziko, že očkovaná osoba môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť dostatočné množstvo ochranných protilátok. Ochranné protilátky si organizmus vytvára postupne, približne v priebehu 10 až 14 dní po očkovaní.

Chráňte seba aj ostatných
Pre chrípku aj akútne respiračné ochorenia platí, že ich treba vyliečiť doma a nechodiť medzi ľudí a ďalej šíriť nákazu.

V prípade, že chorá osoba ide k lekárovi, je vhodné, aby si dala na tvár hygienické rúško, aby tak chránila ostatných pacientov.

odbor epidemiológie a referát komunikačný ÚVZ SR