Môj prvý lyžiarsky výcvik sa začal úžasne. Cesta autobusom bola síce trochu nudná, no všetku tú nudu prekrývala radosť z cieľa, do ktorého sme sa blížili.

Konečne sme tu. Autobus zastavil a my sme si začali vybaľovať svoje veci. Chata nebola veľmi luxusná, no mne sa tu aj tak hneď zapáčilo. Ubytovali sme sa a hurá na svah. Ako prvé nás všetkých roztriedili do skupín podľa toho, ako sa kto lyžoval. Ja som sa našťastie ocitol v skupine prvej. V tej najlepšej, kde už nie sú začiatočníci, ale takí, ktorí už majú lyžovanie takpovediac v malíčku. Svah bol dokonale upravený, bez kopčekov. Mohol som sa lyžovať bez toho, aby som sa natriasal na nerovnom povrchu. Užíval som si plynulú jazdu.

Všetky dni sme mali do detailu rozplánované. Deň začínal pochopiteľne raňajkami, potom sme sa poobliekali a začali lyžovať. Okolo dvanástej sme sa chodili naobedovať a trocha si oddýchnuť. Po obede sme sa vrátili na svah a pokračovali v tom, na čo sme prišli a kvôli čomu sa to volalo lyžiarsky výcvik.

Ubehlo to rýchlo, no je to zážitok na celý život a ja budem naň určite spomínať len v dobrom a s úsmevom na tvári.

Erik Jakubík, 7. ročník ZŠ J. A. Komenského