Posledný novembrový týždeň sa niesol v znamení cestovateľských zážitkov našich ôsmakov a deviatakov, ktorí sa zúčastnili poznávacej exkurzie v zahraničí.

Prvou zastávkou bolo hlavné mesto Holandska – Amsterdam. Žiaci absolvovali pešiu prehliadku mesta plnú historických pamiatok, múzeí a najznámejších atrakcií. Medzi ne patrili plávajúci kvetinový trh, ale aj bicykle, ktoré nás obklopovali na každom rohu a dotvárali atmosféru mesta. My sme zavítali do slávneho múzea voskových figurín (Madame Tussaud) a navštívili sme aj známu brúsiareň diamantov (Coster Diamonds).

Po zaujímavej prehliadke Amsterdamu sme si jednu noc oddýchli vo Francúzsku v meste Dunkerque. Tým sa ale naša exkurzia ani zďaleka nekončila a na ďalší deň sme sa vydali do prístavu Calais, z ktorého sme sa trajektom preplavili až do Anglicka (prístavu Dover).

Našou ďalšou zastávkou bolo univerzitné mesto Cambridge s najznámejšou Cambridgeskou univerzitou. Popri brehu rieky Cam sme sa vybrali na prehliadku mesta s množstvom historických budov, škôl, kaplniek a kostolov.

Po prehliadke mesta Cambridge naša cesta smerovala do poslednej cieľovej destinácie, ktorou bol Londýn. Tu nás privítali hostiteľské rodiny a zabezpečili nám príjemný pobyt, počas ktorého sa žiaci zoznámili s ich zvykmi a kultúrou a zároveň si precvičili svoju jazykovú zdatnosť v angličtine.

V Londýne sme strávili nezabudnuteľné tri dni. Začali sme prehliadkou Kráľovského observatória – Greenwich, pokračovali návštevou Námorného múzea, pozreli sme si Tower Bridge, St. Paul´s Cathedral a mnoho ďalších turistických miest a pamiatok. Ďalší deň naše kroky viedli do jedného z najväčších obývaných hradov sveta – Windsor a navštívili sme aj Prírodovedné múzeum s množstvom zaujímavých exponátov. Posledný deň nás čakala pešia prehliadka do centra Londýna, ktoré už dýchalo predvianočnou atmosférou.

Videli sme najznámejšie pamätihodnosti, medzi ktoré patria Westminsterské opátstvo, Buckinghamský palác, Trafalgárske námestie a mnohé iné dominanty mesta. Žiaci zažili vyhliadkovú jazdu na Londýnskom oku, z ktorého bolo vidieť celé mesto a vyskúšali si cestovanie metrom aj tradičným poschodovým autobusom. Prehliadku mesta sme ukončili nákupmi na najznámejších uliciach Londýna – Oxford a Regent Street.

Naši smelí cestovatelia si z poznávacieho výletu priniesli nielen množstvo fotografií a suvenírov, ale hlavne kopec zážitkov a skúseností, na ktoré budú ešte dlho spomínať.

Veľká vďaka patrí pedagógom za prípravu a dozor počas exkurzie a aj cestovnej kancelárii GADTOURS za výbornú organizáciu počas celého poznávacieho zájazdu. Zároveň chceme pochváliť našich ´ôsmakov a deviatakov za ich disciplinované správanie.

Mgr.Natália Hrnková, ZŠ Mládežnícka

9.11. sa niekoľko tretiakov a štvrtákov gymnázia stretlo na vlakovej stanici v Púchove s rovnakým cieľom. Bol to výlet do Prahy. Po 5-hodinovej ceste vlakom sme konečne dorazili do tohto nádherného hlavného mesta Českej republiky.

Hneď ako sme sa ubytovali, vyrazili sme do ulíc spoznávať krásy Prahy. Prvý deň sme sa okrem prechádzky po Václavskom námestí a návštevy Pražského orloja vybrali aj do divadla Bez zábradlí na predstavenie Yasmina Reza: ART, ktoré nás mnohých veľmi pobavilo.

Nevynechali sme ani veľmi známe hračkárstvo Hamleys, z ktorého sme, napriek nášmu veku, boli všetci nadšení. Hlavný cieľ návštevy Prahy nás čakal na druhý deň, Deň otvorených dverí na Karlovej univerzite, na ktorú sa mnohí z nás chystajú. Zaujali nás historické i moderné priestory univerzity a inšpiratívne prednášky.

Deň nám spestrili aj naši spolužiaci, ktorí sa pri nástupe na električku nestihli prepchať cez toľké množstvo ľudí a tak ostali opustení stáť na zástavke. Nesmieme zabudnúť na prechádzku pod Pražským hradom. Večerná Praha, ako sme zistili, je dokonca krajšia ako za denného svetla, a tá atmosféra sa ani nedá opísať.

Chcela by som sa za nás všetkých poďakovať pani profesorke Gabike Václavíkovej a Ivetke Drobnej. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Ďakujeme.

Autori: Nina Koncová, Kristián Bajza, IV.A Gymnázium Púchov

A je to tu, 27. apríla, pol šiestej ráno a pred obecným úradom Záriečie je veselá vrava , smiech a trochu napätia z nastávajúceho výletu. Naša folklórna skupina Záriečanka ide pozrieť za hranice, nie však ďaleko, len do susedného Maďarska. Slováci žijúci na území Maďarska sú roztrúsení vo viacerých lokalitách. My sme dostali pozvanie do Slovenského Komlóša, na dni mesta spojené s klobásovým festivalom.

Slovenský Komlóš má okolo 6000 obyvateľov a je to mesto s bohatou históriou a aj špecifickou kultúrou. Našu cestu, cca 600 kilometrov dlhú trasu sme zvládli za 11 hodín cestovania s pomerne častými a dlhými prestávkami. Veselosť nás neopustila ani po ceste, pospievali sme, pojedli nachystané dobroty a tešili sa na príchod do cieľa. Všetci sme boli zvedaví na tunajších obyvateľov, ich zvyky, kultúru.

Po ubytovaní sme mali spoločnú večeru a program v tunajšej základnej škole, kde sme sa stretli my Záriečania, domáci Komlóšania a aj naši minuloroční priatelia z chorvátskej Rijeky. Piatkový večer bol plný spevu, tanca , dobrej hudby. Nie nadarmo sa hovorí, že hudba spája srdcia ľudí. Všetci sme boli milo prekvapení pohostinnosťou a srdečnosťou domácich obyvateľov, ktorí hovoria plynule slovensky, ale s typickým mäkkým prízvukom. Sú zanietení folklóristi, hasiči a aj divadelníci.

Na sobotu si pre nás domáci pripravili pestrý program. Na dopoludnie sme mali zabezpečenú prehliadku mesta, návštevu tunajšieho kvetinového trhu, kde niektoré naše dievčatá neodolali a pokúpili si pestrofarebné kvety a kríky, ktoré im budú pripomínať tunajšie mesto a ľudí. Pokračovali sme prehliadkou prvého slovenského roľníckeho domu, ktorý slúži ako historické múzeum. Je postavený z tehál, strecha je z trstiny.

Počas nášho pobytu sme navštívili aj majestátny evanjelický kostol, v ktorom sme si zaspievali pieseň Chvála Tebe Bože náš….. , pomodlili sme sa Modlitbu Pánovu a s pokojnou mysľou sme sa vydali na ďalšie spoznávanie Komlóša. Niektorí z nás vystúpili aj do kostolnej veže, v ktorej sú zavesené zvony a vrchná časť slúžila ako pozorovateľňa na ochranu a včasné varovanie pred nepriateľom. Z vrchu kostolnej veže je nádherný výhľad na rovinatý Komlošský kraj.

Sobota bol náš hlavný deň, kedy sme vystupovali v dvoch vstupoch, a to s Pasáckym pásmom a neskôr s Regrútskym pásmom. Okrem našej folklórnej skupiny sa prezentovali tunajší folklóristi od najmenších až po najstarších a aj Slováci žijúci v chorvátskej Rijeke.

Počasie prialo, letné teploty spríjemnili tieto slávnosti. Okrem vône maďarských špecialít sa tunajším areálom niesla aj vôňa slovenskej slaninky, ktorá dochutila naše bryndzové halušky. Neostala ani jedna porcia, čo svedčilo o kvalite pripravených halušiek. Naše ženy pripravili aj kapustnicu, krúpnu kašu a podávalo sa čapované pivo a kofola. Záriečsky stánok bol najviac okupovaný návštevníkmi festivalu. Sobotný večer sme zakončili spoločnou tancovačkou a spevom. V mestečku Komloš je aj termálne kúpalisko, kde sme mali voľný vstup a kto chcel, ten sa mohol okúpať, užiť si liečivú silu kúpeľov, prípadne si zaplávať v sviežej chladnej vode.

Nedeľný deň už bol bez vystupovania, ráno sme sa pobalili a po spoločných medzinárodných raňajkách prišlo na rad dlhé a dojemné lúčenie. Pár spoločných fotografií, objatia a úsmevy, to sme si odniesli od našich nových komlóšskych priateľov. Po ceste domov nám v autobuse rozvoniavala komlošská klobása, ktorú sme všetci pokúpili ako suveníry domov.

Jedným zo sponzorov nášho výletu bol Trenčiansky samosprávny kraj, vďaka poskytnutým financiám, sme mohli nadviazať družbu s tunajšími Slovákmi. Komlóšania ako aj Slováci z Rijeky nám opätujú návštevu v septembri.

Zuzana Ostrochovská, členka FSk Záriečanka

V pondelok 21. mája 2018 sme vyrazili na školský výlet do Londýna. Cieľom tejto exkurzie bolo spoznanie Anglicka a zlepšenie anglického jazyka žiakov. Na cestu sme vyrazili o 11. hodine spred školy a počas cesty sme zobrali žiakov zo súkromnej školy v Trenčíne, ktorí túto cestu podnikli s nami.

Cesta trvala 2 dni autobusom so zastávkami v mestách Amsterdam (Holandsko) a Dunkerque, (Francúzsko). Do Anglicka sme sa preplavili cez prieplav La Manche pomocou trajektu. Preplávanie trvalo okolo 1.5 hodiny a more bolo počas cesty tam aj späť pomerne pokojné. Po vylodení v Anglicku sme sa zastavili v meste Canterbury a potom sme išli na priradenie do rodín, u ktorých sme počas výletu prenocovali.

Ubytovanie bolo príjemné a problémov málo. Každé ráno nás rodiny dopravili na miesto stretnutia, odkiaľ sme pokračovali autobusom na rôzne miesta v Anglicku. Počas výletu sme navštívili veľa známych atrakcií a pamiatok ako London Eye, Tower Bridge, Greenwich, hrad Windsor a oveľa viac. V rozsiahlom parku Greenwich sme si mohli pozrieť planetárium, ale aj nultý poludník a pritom naraz stáť na dvoch pologuliach Zeme.

Na hrade Windsor sme si pozreli zaujímavý interiér a exteriér hradu a tiež mix rôznych historických období. Mohli sme si vidieť, ako žili rôzne kráľovské rodiny počas histórie. Previezli sme sa aj najstarším metrom Európy a tiež sme boli na veľmi známej ulici Oxford Street, kde sme mali šancu pozrieť sa na rušný londýnsky život.

Cesta naspäť začala po prehliadke mesta Cambridge, kde sme si pozreli rozsiahle „univerzity“, v ktorých sa vyučili aj niektorí veľmi známi ľudia. Cesta späť trvala veľmi krátko, keďže väčšinou sme cestovali v noci, cesty boli prázdne, takže domov sme došli pomerne rýchlo a v poriadku. Takmer všetci sme sa zhodli na tom, že výlet bol vydarený a v mnohom nás obohatil.

Tomáš Gubicza, 8.A

1. Čo sa vám najviac páčilo na tejto jazykovej exkurzii?
V Amsterdame sa nám páčilo múzeum voskových figurín, mohli sme sa odfotiť s osobnosťami z celého sveta. Dunkerque mal peknú piesočnatú pláž. V Londýne sa nám páčil Tower Bridge, most cez rieku Temža. Cambridge nás prekvapil architektúrou univerzít.

2. Pomohla vám exkurzia zlepšiť sa v anglickom jazyku?
Zlepšili sme sa v konverzácii , pretože sme bývali v anglických rodinách a museli sme sa s nimi rozprávať po anglicky. Staršia žiačka našej školy, ktorá nie je až tak dobrá v angličtine, nepovedala za celý náš pobyt v rodine ani slovo, až posledný deň povedala neuveriteľných päť viet .

3. Chceli by ste takýchto výletov absolvovať viac?
Určite áno.

4. Zmenila táto exkurzia váš názor na Anglicko?
Mesto Londýn bolo ešte krajšie, než sme si predstavovali. Mysleli sme si, že nás pamiatky nebudú až tak zaujímať. O pamiatkach sme sa veľa dozvedeli pomocou filmov, ktoré nám pani sprievodkyňa púšťala počas cesty autobusom, a preto boli pre nás zaujímavejšie.

5. Ktoré mesto / pamiatka sa vám najviac páčila?
Najviac sa nám páčil hrad Windsor, ktorý nás prekvapil veľkosťou a krásou. Konala sa na ňom kráľovská svadba, ktorej výzdobu sme tiež ešte videli. Ďalšou zaujímavosťou bolo množstvo ľudí, ktorí si prišli hrad pozrieť, ale napriek tomu na tomto mieste nevládla žiadna zlá atmosféra alebo stres.

Jana Novacká, Nina Luhová, 8.B

15.5.2018 o štvrť na päť ráno sa žiaci Gymnázia Púchov a ich dve profesorky stretli na vlakovej stanici. Nikto ešte netušil, čo úžasné ich čaká. Vedeli kam sa chystajú, kedy tam dorazia a akou leteckou spoločnosťou letia. Ani jeden z nich však netušil, čo si ešte zažijú.

Keď po hodinách cesty a presúvania sa zo štátu do štátu vystúpili pred hotelom z autobusu, ich sny o hradoch na kopcoch a múzeách, ktoré prišli vidieť, sa zmenili na túženie po litroch kávy a teplých izbách s veľkými posteľami. Obzreli sa okolo, a v okamihu bola únava z cesty nepodstatná a spánok nepotrebný. Po celom dni cesty dorazili na miesto. Edinburgh. A aj keby sa pozerali okolo seba celý deň, počas každého, ktorý tam strávili, nevšimli by si všetko. Čo videli?

Začnime od začiatku. Každodenné, obyčajné stavby, postavené absolútne neobyčajne. V starom štýle s antickými prvkami, nepremaľované od doby, čo boli postavené, niektoré začiernené uhlím, ktorým mesto kedysi kúrilo v domoch. Pamiatky ako kostoly alebo monumenty zosnulým Škótom, na ktorých národ nezabudne. Medzi nimi Walter Scott, alebo kráľovná Mária I. Stuartová. A na ozvláštnenie dávnovekej atmosféry, plastové okná v každej budove.

Počas nasledujúcich dní sa prechádzali parkom Princess Gardens, cez ktorý viedla železnica a bol predelený cestou k Národnej galérii Edinburghu. A hneď v prvý deň si na skalách nad Princess Gardens, ktorý si pôvodne mysleli, že už nemôže byť krajší, všimli Edinburghský hrad. A nemohlo by na nich stáť nič majestátnejšie, nič čo by patrilo k mestu viac.

O pár dní neskôr videli Rosslynskú kaplnku, ktorá bola vystavaná v pätnástom storočí, ale v tej istej dobe do nej boli vložené prvky zo šestnásteho aj sedemnásteho storočia. Mohli sa tu dotknúť 550 ročnej maľby v podzemnej krypte. Vypočuli si príbeh o žiarlivosti medzi majstrom a jeho učňom, ktorí obaja vystavali v kaplnke stĺpy, nadčasové pre túto dobu.

Gymnazisti si spolu so svojimi profesorkami všimli vľúdnosť Škótov voči turistom, ale aj nenávisť voči niektorým národom, napríklad Angličanom. Všetky dôvody nenávisti, ale aj vďaky voči iným etnikám sa dozvedeli od ich sprievodkyne, ktorej nebolo možné skočiť do reči.

V motýľom svete im počas prechádzok pristávali na rukách motýle veľké ako ich dlaň. Mohli tu vziať do rúk hady, šváby alebo tarantuly(všetko živé). Mali možnosť odfotiť sa s červenými telefónnymi búdkami, ísť do komiksových obchodov, najesť sa špecialít svetovej kuchyne, porozprávať sa v angličtine, nemčine, španielčine, arabčine, francúzštine…

Môžete mi veriť, máloktorým sa chcelo ísť posledný deň domov. A ešte aj tí, ktorí domov ísť chceli, túžili po niečom inom ešte viac. Počas cesty z Edinburghu, keď si priali byť doma, si najviac zo všetkého želali byť naspäť, v meste nazývanom aj Atény severu.

Alexandra Tokarčíková, Kvinta, Gymnázium Púchov

CVČ Včielka zorganizovalo pre deti od 7-11 rokov mestský tábor „Nezábudka“. Zúčastnilo sa ho 24 detí vo veku 7- 11 rokov, ktorí snívali o výletoch, exkurziách, hrách, tvorivých dielňach… Sen sa im splnil.

Prvý deň začali krásnymi príbehmi v kníhkupectve M- kniha, kde si aj zasúťažili a získali prvé odmeny. Nie malou odmenou bolo aj vlastnoručne vyrobené vrecúško, ktoré si tvorili poobede. Druhý deň bol v znamení filmu Psia duša, ktorý si pre nás a pre tábor zo spojenej školy pripravilo Kino Púchov. Cukráreň pred oponou nás nalákala na výbornú zmrzlinu, jej príjemnú chuť sme cítili ešte na ihrisku pred obedom v MŠ Požiarna 1291. Super obed nás posilnil a tak program poobede mohol byť nabitý, čakali nás hókusy- pokusy s Tonkou a príbehy z knihy  Láskavé rozprávky od Branislava Jobusa.

Streda bola plná chemických záhad, dobrej výživy na tému zdravé zúbky, skúšok a čarovania so sklom, ako i prvých pozorovaní pod mikroskopom. Deti vytvárali kapiláry nad plameňom, zisťovali kyslosť či zásaditosť kvapalín, sledovali dúhu v mlieku, pozorovali škrupinku vajíčka pod mikroskopom, boli na prednáške a stali sa na celú dobu vážnymi výskumníkmi. Za všetko to úžasné kúzlenie ďakujeme lektorskému tímu- Ing. Daniele Halásovej, Mgr. Jane Šulcovej, PhD. Ing. Ivete Papučovej, PhD. z Fakulty priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Veľké srdce a dvere do fakulty pre deti otvorila pani dekanka fakulty  prof. Ing. Darinka Ondrušová, PhD. , za čo jej patrí veľké poďakovanie. Poobede to boli hry, počúvanie rozprávok a kvíz.

Štvrtok bol v znamení cestovania. Autobusom sme sa vydali na cestu na letisko Slávnica. Tam nás čakalo múzeum lietadiel, zoskoky parašutistov a niektoré deti si zostrojili vlastné lietadlo. Spoločné hry, krásne počasie a dobré nanuky boli s nami. V piatok sme sa vybrali do Dolných Kočkoviec do firmy Kopek. Pán Gerbel nás sprevádzal po svojej pekárničke, pracovníčky spolu s deťmi uplietli vianočky a pohostili nás čerstvo upečenými rožkami.

Chceme sa poďakovať všetkým zamestnancom pekárničky, ktorí nás s láskou privítali a sprevádzali. Poobede nás čakala zmrzlinka a darček z Púchovského informačného centra od pani Gerbelovej. A už tu bol koniec tábora- certifikát o absolvovaní, sladkosti, vlastnoručne vyrobené darčeky, a pod. Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali, mysleli na nás a modlili sa za nás.

Veríme, že v deťoch ostali zážitky a nové priateľstvá ich srdiečka naplnili dobrom.

Veríme, že rozprávkové príbehy pani Agapé s jej dcérami im pomôžu naďalej hľadať pravú lásku, ktorú s dobrými priateľmi je možné ľahšie nájsť.

Gabika Támová, Katka Aradská a Tonka Aradská, Vladko Gieci

Navždy sa zachová v pamäti stužková, keď si sa nesmelo, choval tak dospelo… Nie, nie. Na slová takéhoto charakteru máme ešte vždy celkom čas. Také niečo spievajú väčšinou už čerstvo dospelí (teda, rok narodenia to tvrdí). Na nás, mladé nožičky a zdravé obličky, by skôr sedelo čosi aktuálnejšie. Navždy sa zachová v pamäti oblasť chatová, keď si sa veľmi smelo, choval zas a znova tak sebaisto… To je ono, práve to momentálne sedí na ôsmy a deviaty ročník.

Dňa 14. júna 2017 sa 9.B spolu s 8.B rozhodli osláviť prichádzajúci koniec školského roka. A, povedzme si pravdu, na „jednodňovku“ to teda nevidel nikto z nás. Oslavovať treba poriadne, nie len tak lážo-plážo. A zďaleka nie sme jediní. Týždeň pred nami prišiel siedmy a polovica ôsmeho ročníka zažiť aspoň podobné bláznivé chvíle ako my. Treba si priznať, že sme asi jedna z mála, prípadne jediná škola, ktorá podporuje viacdňové výlety. Ale späť k nám! Rekreačné zariadenie v Priedhorí nám všetkým ponúklo svoje priestory na vonkajšie aktivity, bláznenie sa a, samozrejme, spánok. Veď iba nie- koľko minút po samotnom príchode na chatu sme rozohrali dobrú partičku futbalu a večer sa tí, ktorí chceli, mohli zúčastniť svätej omše priamo v spoločenskej miestnosti. Avšak, to sme ešte nevedeli, čo na nás má ešte náš učiteľský dozor nachystané… Za tmavého večera sme opustili chatu a vybrali sa na nevinnú prechádzku.

Po určitom čase sme zastavili, s pánom učiteľom hodili reč, proti vôli odovzdali čokoľvek, čo svieti a počúvali. Legenda hovorila, že v oblasti, v ktorej sme sa práve nachádzali (aká náhoda, čo?) sa kedysi stratil krívajúci chlapec menom Janko. Teda no neviem, ale podľa mňa to bol preklep a mala to byť Janka. Aspoň už z toho dôvodu, že sa nám zrazu pani učiteľka akosi stratila (inak povedané, že nám zdrhla). A čo by sme boli za dobrých žiakov, keby sme ju nešli hľadať, obklopení lesom a rôznymi zvukmi. Janka/ Janku sme samozrejme našli a navrátili ju do svojho prirodzeného prostredia… Na chatu k nám.

Náš dozor bol dokonca taký milý, že nám spravili kakauko. Teplučké a s láskou pripravené. Tým sa nám asi dopredu ospravedlňovali… na ďalší deň nás totiž čakal výstup na Strážov. Štyri hodiny potenia, bolesti nôh a dychčania ako ťažné kone. Ako výhľad tam hore bol pekný, no štýl chôdze kopček-dolinka (prevažne ten kopec) na nálade extrémne nepridávali. Ale to ticho… to, že počujem možno tak svišťanie vetra. Môžete ho zohnať len pod ru- kou, nádherné ticho hôr. Výberové ticho so zárukou, získa ho kto príde skôr. Tomu sa hovorí Reklama na ticho. Cesta späť bola o niečo jednoduchšia. Teraz tak premýšľam, že sa možno stačilo spustiť dole po zadku alebo hlave… bolo by to rýchlejšie. Potrebné to nebolo, ale aspoň by sme tam vsunuli ešte nejaké ďalšie „vzrúšo“.

Späť na chate nás všetkých na nohy postavil vodný futbal. Osviežujúca voda, nespočetné pády, zvučný smiech a mokrý pán učiteľ… verte či nie, bolo to skvelé. Dosmiala som sa asi v momente, keď už som bola prezlečená v suchom a kamarát má opäť ťahal, že ma tam hodí a opäť celú zmáča. Vzala som tak nohy na plecia. Večer sme zapálili oheň a v kruhu nových aj starých kamarátov sme si opiekli nejaký ten špekáčik, či sa zasmiali na príbehoch, ktoré napísal sám život. A potom šup do ďalšieho dňa, ktorý už nebol taký zábavný. Čakalo nás balenie, lúčenie a k tomu ešte aj spŕchlo.

Mám pocit, akoby tie tri dni ubehli behom niekoľkých minút. No aj tak musím poďakovať nášmu dozoru. Pani učiteľka Zigová a Brišová a pán (m)učiteľ Mudrák. To sú mená tých ľudí, ktorí sa podujali ísť s nami nielen na tri dni na chatu, ale aj na samotný Strážov. Odvážne to stvorenia. Takisto patrí vďaka našej pani riaditeľke, ktorá nám jednak dovolila uskutočniť tento výlet a ešte nás aj prišla pozrieť. Navždy sa zachová v pamäti oblasť chatová…

Často uvažujem nad tým, že veď časom všetci zabudneme. Po čase okno otvorím a všetky fotky vyhodím a izbu vyvetrám. Tento výlet nám zatiaľ, zopár rokov, ostane v pamäti, no navždy nám ostane v srdci. Pretože pamätať sa dá aj srdcom. Spomienky na krásne chvíle a skvelú partiu ľudí, nám tam ostanú. Navždy sa zachová v srdci tá naša oblasť chatová…

Linda Cehláriková,
9. B ZŠ J. A. Komenského

Vo štvrtok 15. júna 2017 sme ako 82-členná skupina Gymnázia Púchov vycestovali do Švajčiarska. Naša exkurzia zahŕňala nielen návštevu Švajčiarska, ale aj Rakúska a Nemecka. Našu cestu sme začali odchodom 2-poschodového autobusu z veľkého parkoviska.

Po únavnej ceste prvou zástavkou bola návšteva Swarovskeho múzea v meste Wattens. V tomto múzeu sme sa kochali od veľkolepých umeleckých diel až po jednoduché šperky, ktoré si mnohí z nás aj kúpili. Ďalším zaujímavým miestom nášho výletu bola prehliadka tirolského mesta v Alpách – v Innsbrucku, kde sme obdivovali zámok Schloss Ambrass.

V závere dňa sme sa plní očakávaní presunuli do nemeckého mestečka Lindau, kde sa nachádzala aj naša ubytovňa. Aby toho nebolo málo, deň sme zakončili večernou prechádzkou pri Bodamskom jazere. Tradičné slovenské sobotňajšie raňajky nahradili švédske stoly v ubytovni. Po načerpaní síl na nás čakalo najväčšie mesto Švajčiarska – Zúrich.

Videli sme množstvo zaujímavých pamiatok, ako napríklad katedrálu Grossmúnster a kostol Fraumúnster. Čerešničkou na torte bol výstup zubačkou na 2128 mnm vysoký vrch Mount Pilatus. Pre väčšinu z nás výhľad z tohto vrchu bol tým najkrajším zážitkom. Dolu sme sa dopravili lanovkou, z ktorej bol nezabudnuteľný výhľad na celé okolie.

V tento deň sme ešte spoznali nádherné miesto Luzern a Konstanz, v ktorom sme deň zavŕšili teplou švajčiarskou večerou. Posledný deň sme naplno využili prehliadkou hlavného mesta Bavorska – Mníchova. Pravú atmosféru mesta dotvárali mníchovské slávnosti a domáci obyvatelia v bavorských krojoch.

V Mníchove sme spoznali doposiaľ nepoznané- Marienplatz, najstarší mariánsky stĺp v Európe, starú a novú radnicu. Našli sa aj milovníci BMW automobilov, ktorí sa vydali do zaujímavého múzea BMW Welt. Myslíme si, že tieto tri dni sme využili naplno a touto cestou sa chceme poďakovať hlavnej organizátorke výletu Mgr. Kataríne Fialovej. Ďakujeme.

Napísali: Norika Floreková, Lívia Luhová