V roku 2013 predstavitelia nášho mesta pre médiá uviedli, že vďaka ekonomickej prosperite mesta získajú jeho obyvatelia výhody „daňového raja“. Doslova v jednom denníku bolo uvedené: „Od budúceho roka sa tak Púchov stane malým daňovým rajom“.

Raj na zemi nám však nesľubovalo len vtedajšie vedenie mesta. Túto rétoriku si osvojili aj Henekovci. Ale realita nielen týchto dní hovorí skôr o opaku. Pritom mestská kasa  nášho mesta patrila  a patrí široko ďaleko k tým bohatším.

Tak prečo to dodnes nepocítil bežný Púchovčan? Toto boli a sú otázky, na ktoré som sa snažil vždy hľadať u kompetentných odpoveď. Ale o tom, že som sa celý čas potýkal len s nevôľou vedenia mesta odpovedať na moju zásadnú otázku „kde sa strácajú peniaze“ písať teraz nechcem. Ani o tom, že pri takej prosperite mesta akú Púchov mal a má by malo jeho vedenie viac vychádzať v ústrety obyvateľom a nielen vybraným podnikateľom.

Ale podnikatelia to nie sú len tí, čo vytvárajú v našom meste pracovné príležitosti, sú to aj dodávatelia tovarov a služieb pre mesto a jeho mestské spoločnosti. Uvedomme si, že aj takéto nákupy tovarov a služieb sa platia z našich daní a preto otázka, či ich výška je adekvátna, či nie sú predražené a či nám z takýchto dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov nehrozia spory, je vždy namieste.

V roku 2019 som prostredníctvom svojho statusu na FB upozornil na súdny spor vedený jedným z takýchto dodávateľov voči Podniku technických služieb s.r.o., z ktorého možnej prehry by nám hrozilo zaplatiť nemalé peniaze. Keď sa pozrieme na hospodárenie tejto mestskej spoločnosti, je viac ako zrejmé, že aj táto suma by musela byť uhradená z našich daní. To bol dôvod, prečo som sa ako občan zúčastnil pojednávania v tejto veci na Okresnom súde v Považskej Bystrici a následne som do tohto sporu vstúpil prostredníctvom svojho podania z 21.10.2019.

Výsledok sa dostavil skoro po roku a pol a je to výsledok v prospech nášho mesta. Domnievam sa, že aj mojim pričinením tak môže vedenie mesta státisíce EUR, ktoré by inak išli na platenie zmluvných pokút a náhrady ušlého zisku, použiť pre jeho ďalší rozvoj.

A to je dôvod, prečo aktívny záujem o veci verejné mi už toľké roky dáva zmysel. Prečo? Lebo chcem žiť v meste, ktoré prosperuje a túto prosperitu cíti nielen miestna oligarchia, ale každý jeden z nás. V meste, ktoré je transparentné  nielen pred médiami. Chcem žiť v meste, v ktorom sa vedie otvorený dialóg s jeho občanmi. Chcem žiť v meste, kde sa píše príbeh o daňovom raji a nie epos o Stratenom raji v réžii Henekovcov.

Priatelia, nemám pre Vás dobré správy! Naša mestská spoločnosť Podnik technických služieb dnes 16.9.2020 na okresnom súde prehrala súdny spor, o ktorej možnej prehre som písal už v októbri 2019. (JUDr. Pavol Crkoň: Prídu Púchovčania o milióny EUR?)

Čo je ale smutné, okrem možnej straty peňazí, je to, že rozsudok si neprišiel vypočuť ani konateľ tejto spoločnosti a ani jej právny zástupca. Pýtam sa je to z ich strany zbabelosť alebo arogancia moci !?

A to nie je všetko, aj naša ďalšia mestská spoločnosť mala dnes 16.9.2020 vytýčené pojednávanie v súdnom spore, kde nám hrozí zaplatenie sumy skoro stopäťdesiat tisíc eur.

Výhovorky vedenia mesta, že nemáme peniaze, lebo Covid v súdnych sporoch neobstoja! Preto vyzývam primátorku mesta, aby zodpovedne pristupovala k správe vecí verejných a to isté vyžadovala od všetkých zástupcov mestských spoločností!

Milí Púchovčania, viete aký vážny súdny spor vedie naša mestská spoločnosť na Okresnom súde v Považskej Bystrici? Podnik technických služieb mesta Púchov je žalovaný o zaplatenie zmluvnej pokuty.

V hre je veľa! Prehrať súdny spor vedený voči tejto mestskej spoločnosti si nemôžeme dovoliť. Z tejto prehry totiž hrozí nielen zaplatenie zmluvnej pokuty, ale aj možné následné miliónové spory. Milióny EUR, na ktoré sa zložíme všetci my, občania nášho mesta.

Vo štvrtok 16. septembra 2019 som sa osobne zúčastnil pojednávania na súde v tejto veci. Za stranu mestského podniku som očakával najmä účasť konateľa, ktorý túto spoločnosť vedie. Čakal som márne. Po vypočutí si právnych názorov obidvoch strán sporu som nadobudol dojem, že naša právna obhajoba nie je dostatočná.

Prehru tak veľkých súm si naozaj nemôžeme dovoliť. Radšej milióny do rozvoja mesta, ako na platenie nezmyselných pokút! A preto ako občan nášho mesta som dnes (21.10.2019), kedy malo byť ďalšie pojednávanie, do tohto sporu vstúpil prostredníctvom môjho podania, ktoré zverejňujem v úplnom znení.

Pred piatimi rokmi bolo z toho veľké haló – púchovské smeti sa začali voziť na Kysuce. Mestu skončila zmluva s prevádzkovateľom skládky odpadu Luštek pri Dubnici nad Váhom, a keďže skládka Podstránie pri Lednických Rovniach nebola funkčná, radnica bola nútené hľadať náhradné riešenie. Voľba padla na takmer 60 kilometrov vzdialenú skládku Semeteš, ktorá je súčasťou obce Vysoká nad Kysucou. Tu sa vozili púchovské smeti viac ako štyri roky. Zmena prišla až s novým konateľom Podniku technických služieb mesta, s. r. o. Milošom Svobodom, ktorý cez vlaňajšie letné prázdniny vývoz odpadu presmeroval do nášho regiónu a začal pripravovať verejné obstarávanie. To už má svojho víťaza – púchovský odpad sa bude vyvážať na skládku Lieskovec pri Dubnici nad Váhom.

SEMETEŠ – MIESTO PLNÉ SMETI
Keď poviete v Maďarsku „semeteš“, vybaví sa tamojším obyvateľom obraz smetiara alebo miesta plného smeti. Semeteš je však aj názov sedla v severnej časti Javorníkov, ktorým prechádza cestná spojnica horných Kysúc s Považím – cesta II/541 medzi Kotešovou a Turzovkou. Nachádza sa tu aj rovnomenná osada, ktorá je navždy zapísaná vo vojnovej histórii ako miesto poslednej masovej popravy v dejinách druhej svetovej vojny na československom území. Do oslobodenia vtedy chýbalo 12 dní, keď vlasovská jednotka vojakov popravila 21 civilistov.

V tejto turisticky atraktívnej oblasti sa od roku 2011 nachádza aj skládka odpadov Semeteš, ktorú prevádzkuje spoločnosť WOOD ENERGY, s. r. o.. Práve ju si začiatkom roka 2012 vybralo Mesto Púchov ako úložisko pre komunálny odpad, keď hľadalo náhradné riešenie po ukončení zmluvy so skládkou Luštek pri Dubnici nad Váhom.

Prekvapením bolo, že hoci na Luštek vozidlá merali polovičnú cestu, mesto za vývoz smetí do susedného kraja nezaplatilo celkovo viac, pretože cena úložného v kysuckých horách bola v tých časoch neporovnateľne nižšia. Zatiaľčo ceny úložného na dubnických skládkach Luštek či Lieskovec sa pohybovali na úrovni 50 eur za tonu odpadu, cena na Semeteši nedosahovala ani 40 eur za tonu. Čakalo sa, s akou cenovou ponukou príde firma Megawaste pri otvorení novej úložnej kazety na skládke Podstránie…

MILOŠ SVOBODA: „NIKTO MA NEPRESVEDČÍ!“
V čase nástupu nového primátora Rastislava Heneka do funkcie už bola v platnosti vynovená zmluva o skládkovaní odpadov medzi Podnikom technických služieb mesta, s. r. o. a spoločnosťou WOOD ENERGY, s. r. o.., patriacou podnikateľovi Jozefovi Grežďovi. Cena úložného na rok 2015 bola stanovená na 33 eur za tonu odpadu. Zmluvné strany sa dohodli na automatickom predĺžení zmluvy o rok v prípade, ak vývozca odpadu neoznámi prevádzkovateľovi skládky tri mesiace pred ukončením zmluvy záujem o jej ukončenie a tiež na „exkluzivite“, ktorá zakazovala pod hrozbou pokuty uzatváranie zmluvy s iným prevádzkovateľom skládky.

Na jeseň 2015 došlo vo vedení mestskej obchodnej spoločnosti Podnik technických služieb mesta, s. r. o. k zmene, keď do funkcie prokuristu nastúpil Miloš Svoboda. Primátor Rastislav Henek vtedy ako štatutár jediného spoločníka Mesta Púchov vydal v priebehu jedného mesiaca dovedna šesť rozhodnutí, ktoré sú pred verejnosťou utajené.

Po nástupe do funkcie sa Miloš Svoboda okamžite prezentoval v miestnej tlači, kde na margo vývozu odpadu povedal: „Mojím cieľom bude zníženie cien za vývoz odpadu pre obyvateľov i podnikateľov v Púchove. Nikto ma nepresvedčí, že odpady, ktoré niekoľko rokov vozíme k Čadci (cesta hore-dole 120 km), nás občanov Púchova vyjde lacnejšie, ako uskladnenie na skládke pri Streženiciach, vzdialenej 10 kilometrov.“

Prešlo osem mesiacov a Miloš Svoboda – už ako novozvolený konateľ – dostal možnosť preveriť si v praxi, či je vývoz odpadu na Podstránie naozaj najlacnejšou alternatívou. Podnik technických služieb mesta, s. r. o. na jeho pokyn totiž 1. augusta 2016 prestal vyvážať odpad na Semeteš, ale smetiarske vozidlá si to nasmerovali na Podstránie. Prešlo len jedenásť dní a Miloš Svoboda vydal pokyn o ukončení vývozu na túto skládku. Bodaj by aj nie, keďže firma Megawaste Slovakia, s. r. o. si za každú tonu uloženého odpadu účtovala astronomických 50,40 eur.

Ďalšou testovanou skládkou sa stal Luštek pri Dubnici nad Váhom. Tu sa odpad z Púchova vyvážal tiež iba jeden týždeň, ale za podstatne lacnejšiu cenu – 39,90 eur za každú tonu. V závere augusta sa odpad z Púchova vozil tiež dubnickým smerom, ale tentoraz na skládku Lieskovec, ktorá sa nachádza v blízkosti strojárskeho areálu. Prevádzkuje ju spoločnosť UNIKOMAS, a. s., ktorá začala fakturovať vývozcovi odpadu mimoriadne priaznivú cenu 27,90 eur za každú tonu. A tak nečudo, že až do konca sa púchovské smeti vozili práve na skládku Lieskovec.

ZMLUVA NIE JE, IBA OBJEDNÁVKY
Keďže v priebehu letných prázdnin vozili púchovské smetiarske vozidlá odpad na štyri rôzne skládky, logicky to nemohlo uniknúť ani pozornosti poslancov. Miroslav Kubičár sa na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva opýtal Miloša Svobodu, aký bol dôvod takejto náhlej zmeny. „Minulý rok sme vozili na základe zmluvy na Semeteš a tá zmluva bola podľa názoru našej právničky riadne vypovedaná, napriek tomu sme ešte pol roka na Semeteš vozili. Rozhodol som sa, že zmeníme skládku s tým, že sme na základe objednávok začali voziť na skládku Lednické Rovne, potom sme mali lepšiu cenu z Dubnice nad Váhom – z firmy Marius Pedersen a momentálne vozíme stále do Dubnice nad Váhom, ale na skládku Lieskovec, kde máme úplne najlepšiu cenu. Je to všetko zatiaľ na základe objednávok a pripravujú sa súťažné podklady na výber smetiska,“ odpovedal na poslaneckú otázku Miloš Svoboda.

Očakávalo sa, že pri takejto odpovedi vyskočí zo stoličky prednostka mestského úradu Eva Kvocerová s tvrdením, že je nemysliteľné, aby si pri finančnom objeme 15 000 eur mesačne niekto dovolil nahradiť povinne uzavretú zmluvu nejakou objednávkou. Presne tak sa totiž zachovala poldruha roka predtým pri odvolávaní konateľa mediálnych spoločností, ktorý mal tlač Púchovských novín zabezpečenú nie zmluvným, ale objednávkovým systémom. Lenže Eva Kvocerová tentoraz nepohla ani brvou.

ZA DOBROTU NA ŽOBROTU
Ak Miloš Svoboda tvrdí, že zmluva o skládkovaní odpadu bola na sklonku roku 2015 riadne vypovedaná, mohlo sa s hľadaním nového zmluvného partnera začať oveľa skôr. Lenže už sme sa zmienili o klauzule „exkluzivity“, ktorá zakazovala uzatvárať zmluvy s inými skládkami, a tak púchovský Podnik technických služieb mesta, s. r. o. preventívne vsadil na objednávkový systém. A navyše tu bol ešte jeden moment: podnikateľ Jozef Grežďo sa na rozhraní rokov 2015 a 2016 prejavil ako štedrý darca.

Najprv ho „skasíroval“ primátor Rastislav Henek, keďže pred pravidelným rozdeľovaním mestského štipendia chýbali na jeho účte financie, a tak firma WOOD ENERGY, s. r. o. sa rozhodla v septembri 2015 venovať na tento účel peňažný dar v hodnote 4 000 eur. To nebolo všetko – vo februári ďalšia z firiem Jozefa Grežďa – LES-INVEST, s. r. o. – podpísala zmluvu o reklamnej spolupráci s MŠK Púchov, s. r. o. a objednala si dva reklamné bannery – po jednom na futbalovom a zimnom štadióne. Kysuckého podnikateľa to stálo ďalších 9 000 eur.

Ak finančný balík v celkovej hodnote 13 000 eur venoval v domnení, že vedenie mesta získa na zmluvný vzťah o vývoze odpadu iný pohľad, mýlil sa. Len tak mimochodom, aj v roku 2016 sa objavili medzi darcami na mestské štipendium dve právnické osoby – jednou z nich je aj firma UNIKOMAS, a. s., prevádzkovateľ vyššie spomínanej skládky Lieskovec s najlepšou cenou pre Púchov. Tá sa rozhodla venovať na štipendium 1 000 eur.

MAXIMÁLNE 33 EUR ZA TONU
Dňa 8. decembra 2016 Podnik technických služieb mesta, s. r. o. prostredníctvom Vestníka verejného obstarávania vyhlásil verejnú súťaž na „Služby skládkovania odpadov“. Firma ako verejný obstarávateľ hľadala poskytovateľa, u ktorého môže zneškodniť odpad na skládke odpadov v priebehu najbližších štyroch rokov v celkovom objeme 20 000 ton odpadu. Celková odhadovaná hodnota zákazky bola 760 000 eur bez DPH. Kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia celková cena za skládkovanie 1 tony odpadu za uloženie odpadu vrátane nákladov na prepravu.

Verejný obstarávateľ však zároveň upozornil záujemcov o verejnú súťaž, že prepravu odpadu si bude realizovať vo vlastnej réžii, avšak z pohľadu princípu hospodárnosti a nákladovej efektívnosti je povinný do ceny za skládkovanie zohľadniť aj tieto náklady, inak by sa mohlo stať, že celkové náklady na zabezpečenie cieľa budú nehospodárne. Náklady spojené s dopravou za 1 tonu odpadu sa pritom mali vypočítať vynásobením vzdialenosti skládky odpadu a koeficientu nákladov prepravy na 1 km, pričom vyhlasovateľ súťaže ho stanovil na 0,331 €.

Podnik technických služieb mesta, s. r. o. sa pritom rozhodol akceptovať maximálnu vzdialenosť skládky do 60 kilometrov od miesta svojho sídla. Skládka odpadov umiestnená vo väčšej vzdialenosti je pre púchovského vývozcu odpadu neakceptovateľná z pohľadu časovej dostupnosti, finačných a ekologických dopadov. Ohraničená bola aj maximálna jednotková cena za skládkovanie 1 tony odpadu, ktorá nesmela byť vyššia ako 33 eur bez DPH.

TRI PONUKY, DVAJA SÚPERI, JEDEN VÍŤAZ
Súťažné ponuky bolo možné doručovať do pondelka 9. januára 2017 do 10.00 hod. Všetci traja uchádzači doručili svoje ponuky osobne – ešte v stredu 4. januára 2017 svoju ponuku doručila spoločnosť UNIKOMAS, a. s., v pondelok 9. januára 2017 pár desiatok minút pred uzávierkou predkladania ponúk priniesli tie svoje zástupcovia spoločností MEGAWASTE SLOVAKIA s.r.o. a Spoločnosť Stredné Považie, a. s..

Ponuky posudzovala trojčlenná komisia – riaditeľa podniku Miloša Svobodu v nej dopĺňali zamestnanci firmy Ladislav Halas a Ivana Repáčová, pričom členom komisie bez práva vyhodnocovať bol aj Jaroslav Lexa, ktorý súťažné podklady pripravoval. Aj keď boli predložené tri ponuky, nakoniec sa posudzovali iba dve, keďže firma MEGAWASTE SLOVAKIA, s. r. o., prevádzkujúca skládku Podstránie, ponúkla úložnú cenu 39,50 € bez DPH, čím prekročila stanovenú hraničnú sumu 33 €.

Rozhodovalo sa teda medzi ponukami firmy Unikomas, a. s., ktorá prevádzkuje skládku Lieskovec vzdialenú od Púchova 24 kilometrov a firmy Spoločnosť Stredné Považie, a. s., pod správou ktorej je skládka Luštek, vzdialená od Púchova 29 kilometrov. Nižšie dopravné náklady teda hovorili v prospech skládky Lieskovec, ktorej prevádzkovateľ navyše ponúkol aj nižšiu cenu úložného. Firma Spoločnosť Stredné Považie, a. s. ponúkla cenu 32,90 € bez DPH a firma UNIKOMAS, a. s. cenu 26,80 € bez DPH.

NIŽŠIA CENA – POPLATOK SA NEMENÍ
Minimálne najbližšie dva roky by sa teda smeti z Púchova mali voziť na skládku Lieskovec pri Dubnici nad Váhom. Zmluva by totiž mala byť uzatvorená na 24 mesiacov s dvojročnou opciou. Vysúťažená úložná cena je ešte o jedno euro výhodnejšia ako cena úložného pri objednávkach za posledných päť mesiacov.

Jedinou otázkou – ale pre púchovskú verejnosť tou najdôležitejšou ostáva, prečo pri takom výraznom znížení ceny úložného nedošlo na sklonku minulého roku k úprave výšky ročných poplatkov za zber, vývoz a uloženie komunálneho odpadu. Tie totiž aj naďalej ostali na úrovni 29,20 eur a príležitosť na ich úpravu zasa príde až na konci roka 2017.

Rado Varga