Bratislava – 12. marca 2022 – Združenie miest a obcí Slovenska sa v súvislosti so situáciou na Ukrajine obrátilo na členské samosprávy. Apeluje, aby zvážili spoluprácu so samosprávami v Rusku.

Aktuálna situácia na Ukrajine nám nie je ľahostajná. Napokon, každý z nás robí, čo je v jeho silách a možnostiach, aby sme zodpovedným prístupom a konkrétnymi aktivitami pomohli stabilizovať situáciu v súvislosti s pohybom utečencov na Slovensku a adresnou humanitárnou pomocou. V takomto náročnom období má svoj zmysel každé gesto, podaná pomocná ruka, aktivity ktoré prispejú k šíreniu rozvahy namiesto emócií. História bude súdiť dnešnú dobu. My však teraz zohrávame mimoriadne dôležitú úlohu. Budúcnosť odkryje širšie súvislosti, ale prítomnosť musia sprevádzať adekvátne rozhodnutia.

„V nadväznosti na uvedené som v osobnom liste apeloval na kolegyne a kolegov z miest a obcí, aby prehodnotili intenzitu spolupráce so samosprávami v Rusku. Partnerská spolupráca má svoj význam a prínos, ak je obojstranne užitočná. Jej obmedzenie vo vzťahu k mestám a obciam v Rusku vnímame ako mimoriadne dôležitý symbol solidarity, porozumenia a podpory krokov, ktoré budú sprevádzať snahu o mierovú cestu riešenia ozbrojeného konfliktu, ktorý za sebou zanecháva obete, traumu, ničenie ľudských osudov, prehlbovanie ekonomickej krízy a znásobovanie sociálneho napätia, teda všetkého, čo sa negatívne prejavuje aj na živote komunít, na činnosti miestnej územnej samosprávy,“ konštatuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger.

Michal Kaliňák
ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS

Prevod majetku formou osobitného zreteľa sa dostal do zákona preto, aby umožnil samosprávam riešiť špecifické situácie. Podľa vyjadrenia Andrassyho z NKÚ: „Je to tak vážny inštitút, že na prijatie rozhodnutia treba tri pätiny poslancov zastupiteľstva. Ak chce napríklad majiteľ domu kúpiť niekoľko štvorcových metrov obecného pozemku pri dome, bolo by nelogické, aby päť štvorcových metrov pozemku predávala samospráva niekomu inému“.

Čo to v praxi znamená? Pri prípadoch hodných osobitného zreteľa by malo ísť o prípady, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa zákona, alebo by tým vznikli neprimerane vysoké náklady. Mohlo by ísť napr. o prevody alebo užívanie majetku obce na účely poskytovania starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, prevody pozemkov nízkej výmery, prevody majetku malej hodnoty a pod.

Už v roku 2016 som upozornil mestských poslancov na podozrenie z netransparentného a nevýhodného postupu mesta Púchov vo veci nakladania s pozemkami, ktoré sú jeho majetkom. Mesto v období, keď bol primátorom Henek predalo pozemky za 60 €/ m², za cenu stanovenú bez znaleckého posudku. A na tento predaj mesto navrhlo práve tak špecifický prevod majetku akým je osobitný zreteľ.

Týmto spôsobom mesto  odpredalo  395 m² súkromnej osobe (občanovi z Beluše) a to za účelom vybudovania obchodného centra s prevahou obchodných priestorov.  Ďalej som sa poslancov pýtal, ak sa už mesto rozhodlo zbaviť sa tohto majetku, prečo to nerobí transparentne cez verejnú súťaž? Veď predaj pozemkov mesta cez tak špecifický nástroj akým je osobitný zreteľ znižuje počet záujemcov. Naopak verejná súťaž ako transparentný nástroj predaja mohla potenciálne priniesť do mestskej kasy viac peňazí!

A primátorka Heneková?  Pokračuje v tom, čo pri predaji pozemkov začal aplikovať jej muž, primátor Henek. Mesto sa naďalej ľahko zbavuje svojich pozemkov  cez inštitút, o ktorom aj predstavitelia NKÚ tvrdia, že: „V inštitúte osobitného zreteľa, prostredníctvom ktorého samosprávy prenajímajú alebo predávajú svoj majetok, je veľa rizík a môže byť zo strany samospráv zneužívaný na preferovanie konkrétneho nájomcu alebo kupujúceho“.

Pod vedením Henekovej aj v roku 2020 mesto týmto spôsobom, teda bez verejnej súťaže, sa zaviazalo predať tej istej súkromnej osobe ako v roku 2016 ďalší mestský pozemok o výmere 117 m².  Za cenu stanovenú dohodou. A tá cena, čuduj sa svete, je taká istá ako v roku 2016! 60 EUR za m².

Nemám nič proti zámerom súkromnej osoby, ktorá takto získala do vlastníctva pozemky mesta, ale namietam, aby mesto Púchov obchádzalo zákon o majetku obcí a „salámovou metódou odkrajovalo“ z mestských pozemkov.

Rovnaký scenár môže nastať napr. o rok, o dva keď totožný záujemca alebo jeho právny nástupca opäť požiada mesto Púchov o odpredaj napr. ďalších 200 m² a prenájom napr. 150 m² z rovnakej parcely a nakoniec po niekoľkých rokoch zistíme, že mestské parcely  už nie sú mestské, ale súkromné.

Vyspelé samosprávy, či mestá usilujú o to, aby sa ich občania v čoraz väčšej miere zapájali do rozhodovania vo  veciach verejných. Prečo? Lebo byť transparentným je ich cieľ. Zvýšená transparentnosť obmedzuje priestor pre korupciu.

Čo bráni vedeniu nášho mesta predávať mestské pozemky transparentne cez verejné dražby? Alebo je pre vedenie mesta  transparentnosť  len reklamným sloganom?

Čo bráni vedeniu mesta  urobiť komplexnú vizualizáciu voľných mestských pozemkov a pozvať občanov k verejnej diskusii ako ďalej tieto pozemky využívať? Zdá sa, že  občianska participácia je pre naše mesto stále  cudzí pojem. Vedenie nášho  mesta totiž pri prezentácii zámerov odpredať mestské pozemky uvádza  na zastupiteľstve len čísla parciel a tak nikomu možno ani nenapadne, že zdanlivo nesúvisiace mestské parcely môžu časom splynúť do vlastníctva jednej osoby, čo samo o sebe nie je problém, problémom je však spôsob, akým k tomu dochádza.

Dobrá správa veci verejných sa týka každého z nás. Lebo od toho či sú veci verejné dobre spravované záleží či sa život v našom meste bude či nebude  zdražovať.

Mám však obavy, že ani workshop NKÚ a ZMOSu  k tejto téme, ktorý sa uskutočnil 9.6.2020, a na ktorom sa vedenie mesta zúčastnilo,  praktiky manželov Henekovcov nezmení. To mi pripomína jeden citát zo slávneho literárneho diela: „V takom Kocúrkove nemôžeš nikdy držať krok so svetom.“

Bratislava – 27. október 2020 – Združenie miest a obcí Slovenska sa obrátilo na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s požiadavkou na usmernenie vo vzťahu k rokovaniam obecným a mestských zastupiteľstiev. V tejto súvislosti dávame do pozornosti avizované stanovisko, ktoré potvrdilo právny názor ZMOS, ktorý sme pôvodne publikovali na web stránke.  

Vo vzťahu k schválenému uzneseniu vlády SR o rozšírení opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa na Združenie miest a obcí Slovenska obrátilo nespočetné množstvo samospráv s rovnakou otázkou, a to, či je možné v tejto novej situácii uskutočniť prezenčné rokovania obecných a mestských zastupiteľstiev a či sa na nich môže zúčastniť i verejnosť.

Zo zaslaného stanoviska uvádzame:
„Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia OLP/8326/2020 zo dňa 14. októbra 2020 bolo zakázané usporadúvať hromadné podujatia. Tento zákaz sa však nevzťahuje na zasadnutia a schôdze orgánov samosprávy.

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 678 z 22. októbra 2020 obmedzuje slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. s výnimkou niektorých životných situácií, medzi ktorými sa však nenachádza účasť na rokovaniach obecného zastupiteľstva. Z uvedeného vyplýva, že občania sa bez porušenia zákazu vychádzania nemôžu osobne zúčastniť na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Zasadnutie obecného zastupiteľstva je podľa § 12 ods. 8 zákona o obecnom zriadení okrem zákonom ustanovených výnimiek zásadne verejné. Obce preto ani v súčasnej situácii nemôžu obmedziť účasť verejnosti na zasadnutí obecného zastupiteľstva, verejnosť však účasťou na zasadnutí obecného zastupiteľstva poruší podľa nášho názoru zákaz vychádzania, za čo im môže byť uložená sankcia zo strany oprávnených orgánov.

Máme za to, že v prípade, ak je to možné je najvhodnejším riešením rokovanie obecného zastupiteľstva presunúť na neskorší termín. Ak z dôvodu potreby prerokovania neodkladných záležitostí obce je potrebné uskutočniť rokovanie obecného zastupiteľstva v súčasnej situácii, je vhodné ho uskutočniť prostredníctvom videokonferencie, aby bola dodržaná verejnosť a transparentnosť rokovania obecného zastupiteľstva.

Podľa § 30f ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov možno rokovanie obecného zastupiteľstva počas krízovej situácie uskutočniť aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, z ktorého je obec povinná vyhotoviť obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam, ktorý do 48 hodín zverejní na webovom sídle obce a do piatich dní v podobe zápisnice na úradnej tabuli obce.“

Združenie miest a obcí Slovenska začalo z prieskumom, ktorý sa venuje zmapovaniu prístupu ľudí v obciach k potravinám v maloobchodných predajniach.

Ako (ne)funguje maloobchod v obciach
Prístup k základným potravinám v predajniach na vidieku je v prípade malých obcí problém, ktorý súvisí so znižovaním kvality života, a zvyšovaním odkázanosti obyvateľov od alternatívneho zabezpečenia potravín. Ukazuje sa, že ide o faktor znásobujúci sociálno-ekonomické aspekty života na vidieku vzdialenom od miest a dotýka sa aj kvality verejných služieb.

Cieľom prieskumu je preto zmapovať fungovanie maloobchodných predajní na vidieku a na základe získaných dát kvantifikovať prístup obyvateľov v malých obciach k základným potravinám a formulovať alternatívne riešenia tejto situácie.

Prierez kľúčovými otázkami
V prieskume odpovedajú starostovia tvoriaci reprezentatívnu vzorku 320, pričom do nej boli zaradené obce z dvoch veľkostných kategórií a to obce do 250 a do 500 obyvateľov. Otázky sa týkajú kvantifikácie počtu obcí s maloobchodnou predajňou potravín, pričom zisťujeme aj to, kto je jej prevádzkovateľom. Okrem toho mapujeme aj formy prístupu obyvateľov k potravinám v obciach, v ktorých nie je maloobchodná predajňa.

Napríklad či obyvateľom vozia potraviny príbuzní, či sa ich nákup zabezpečuje spoločne podľa dohody s obyvateľmi, prípadne nákupom základných potravín obyvateľom a následnou distribúciou. Zároveň nás zaujímajú otváracie hodiny, prípadne, či do obce jazdí pojazdná predajňa. Rovnako nás zaujíma aj názor starostov na možné riešenia problému s nedostupnosťou prístupu k potravinám, teda či by obec mala záujem participovať na prevádzkovaní maloobchodnej predajne a akým spôsobom, či by obce mali záujem realizovať dovoz objednaných potravín z veľkoobchodov, respektíve a či by uvítali riešenie formou pojazdnej maloobchodnej predajne.

Ďalšia časť prieskumu sa sústreďuje na sortiment základného potravinového a základného drogistického tovaru a venujeme sa aj tomu, čo by podľa starostov pomohlo zlepšiť alebo úplne vyriešiť dostupnosť základných potravín v obciach.

Výsledky pomôžu v ďalších aktivitách
Výsledky prieskumu budú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Súčasťou formulovaných záverov z prieskumu bude aj tzv. druhotriedenie dát, aby sme poznali postoje starostov a primátorov podľa jednotlivých krajov a veľkostných kategórií obcí.

Michal Kaliňák
hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS