Trenčianska župa obhájila svoje prvenstvo v Rebríčku transparentnosti žúp, ktorý zverejňuje Transparency International Slovensko (TIS), pochváliť sa tak môže už tretím víťazstvom v rade. Oproti poslednému hodnoteniu z roku 2020 sa jej podarilo zvýšiť svoje skóre aj známku, a to na najvyššiu možnú.

V aktuálnom, už v poradí šiestom, Rebríčku transparentnosti žúp (2022) získal Trenčiansky samosprávny kraj 80%-né skóre, čo je zároveň najvyššie skóre v histórii hodnotení. Oproti rebríčku z roku 2020 sa zlepšil o 3 percentuálne body a získal najvyššiu možnú známku A+. „Aj napriek priblíženiu sa ďalších krajov, Trenčiansky kraj stále dominuje v 4 z 11 hodnotených oblastí,“ uvádza TIS vo svojej tlačovej správe. V dvoch z 11 oblastí, Predaj a prenájom majetku a Podniky a organizácie VÚC, dokonca župa získala plných 100%. Výrazné zlepšenie zaznamenala aj v oblasti Dopravnej politiky, Účasti verejnosti na rozhodovaní či Dotácií a grantov. „Keď som nastúpil na pozíciu župana, Trenčiansky samosprávny kraj bol na poslednom mieste s 28%-tami. Vtedy sme si povedali, že verejné financie, ktoré spravujeme, musia byť pod drobnohľadom verejnosti a transparentnosť župy musíme zlepšiť. Z 28% sme sa v roku 2015 posunuli na 41%, ktoré stále znamenali poslednú priečku. Do čela rebríčka sme sa dostali v roku 2017 a dnes sme už tretíkrát obhájili prvenstvo. Vždy je čo zlepšovať, je to naozaj pravda a aj keď je to čoraz ťažšie, my sa budeme snažiť ďalej. Veľká vďaka všetkým zamestnancom župy, ktorí na tom pracujú a chcem poďakovať aj Transparency International Slovensko za to, že takéto rebríčky robia,“ povedal trenčiansky župan Jaroslav Baška. „Ďakujem, že tejto téme venujete pozornosť, že to pre vás zostáva výzva a priorita,“ povedal pri odovzdávaní ceny za prvé miesto riaditeľ TIS Michal Piško.

Transparentnosť žúp bola meraná pomocou 135 indikátorov, pričom pribudli 3 nové. Priemerné skóre transparentnosti žúp opäť vzrástlo, tentokrát o 6 percentuálnych bodov na doteraz najvyššiu hodnotu 69%. Župy sú tak z hľadiska verejnej kontroly citeľne pred stovkou najväčších miest, ktorých otvorenosť v roku 2018 dosiahla 57%.

Slovenská pošta vydáva dnes, 18. marca 2022 poštovú známku „Spoločné vydanie s Českou Republikou: 150. výročie uvedenia do prevádzky Košicko-bohumínskej železnice“ s nominálnou hodnotou 1,85 €.

Poštová známka rozmerov 44,4 × 30,75 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme hárčeka s 1 známkou a jedným kupónom. Známku vytlačila technikou oceľotlače v kombinácii s ofsetom spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Hlavným motívom poštovej známky je parný rušeň s kužeľovito ukončeným kotlom radu 110, ktorý bol v roku 1908 vyvinutý, pre vysokohorské prostredie, šéfkonštruktérom Rakúskych štátnych dráh Karlom Gölsdorfom. Pre Košicko-bohumínsku železnicu bola v roku 1918 modifikovaná séria l p na prepravu ťažkých rýchlikov. Hárček poštovej známky stvárňuje historickú mapu so zvýraznenou trasou Košicko-bohumínskej  železnice.
Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC s dátumom 18. 3. 2022 a domicilom mesta Košice. Motívom prítlače obálky FDC je železničná výhybka s budovami železničných staníc v Bohumíne a Košiciach v pozadí. FDC pečiatka je tvorená trojuholníkovou dopravnou značkou so siluetou rušňa. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, kupónu, hárčeka, FDC a FDC pečiatky je prof. Dušan Kállay, akad. mal.. Autorom rytiny poštovej známky a kupónu ako aj líniovej rozkresby hárčeka je Jaroslav Tvrdoň.
Trate Košicko-bohumínskej železnice dodnes tvoria jednu z hlavných tepien slovenskej železničnej siete. História železnice sa začala písať už v polovici 19. storočia, kedy jedinými traťami na mape Uhorska boli parná železnica (Viedeň  – Pešť – Debrecín) a konská železnica (Bratislava – Trnava), a teda celá oblasť horného Uhorska bola prakticky železnicou nedotknutá. Vážnosť situácie si uvedomovali nielen uhorskí podnikatelia a intelektuáli, ale pod ich tlakom aj podstatná časť politikov. Uhorský snem už v roku 1839 prerokovával Zákon č. XXV/1836, ktorý možno považovať za základ uhorskej dopravnej politiky. Z neho neskôr vyšiel aj Zákon č. XXX/1848, ktorý priamo ukladal výstavbu trinástich železničných tratí. Ale ani ten nijako mimoriadne neurýchlil výstavbu potrebných železničných spojení.

V období polovice 19. storočia sa výstavbou trate spojujúcej Sliezsko cez Jablunkov, Žilinu, Liptovský Mikuláš, Poprad a Spišskú Novú Ves s Košicami začala zaoberať správa železiarní v Třinci patriacich veľkokniežaťu Albrechtovi, členovi cisárskej rodiny. Prvý reálny návrh, ktorý sa začal uskutočňovať, pochádza z roku 1864 a riešil práve záujmy sliezskych železiarov. Vybudovaním železnice sa mala zrýchliť  a zefektívniť doprava železnej rudy zo spišských a gemerských ložísk do třineckých železiarní, ako aj doprava uhlia zo sliezskych baní na sever a východ Uhorska. Podporným argumentom bola aj doprava dreva, dobytka a potravinárskych produktov a v neposlednom rade aj zlepšenie spojenia do slovenských kúpeľov a Vysokých Tatier.
Prvé práce sa napokon začali 15. októbra 1867, ale pre finančné problémy sa výstavba prerušovala a odkladala, až pokiaľ financovanie stavby neprevzala Anglicko-rakúska banka. Potom sa výstavba trate naplno rozbehla. Ako prvý bol dokončený úsek Košice – Kysak – Prešov, na ktorom sa prevádzka rozbehla 1. septembra 1870. Ďalšie úseky nasledovali v roku 1871, až sa napokon spustila prevádzka aj na poslednom úseku Spišská Nová Ves – Kysak 12. marca 1872. Pravidelná prevádzka na celej trati z Bohumína do Košíc začala 18. marca 1872 jedným párom zmiešaných vlakov. Motívom poštovej známky je parný rušeň triedy Ip s kotlom ukončeným kužeľovitými dymničnými dverami. Košicko-bohumínska železnica si v rokoch 1908 – 1912 nechala vyrobiť pre zabezpečenie dopravy ťažkých rýchlikov 18 takýchto rušňov, pričom inšpiráciou boli rušne radu 110 rakúskej Cisársko-kráľovskej štátnej dráhy (k.k.St.B).

Ing. Michal Tunega

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO pravidelne pripravuje kvalitatívne rebríčky v oblastiach samosprávy, zdravotníctva i školstva. Nedávno zverejnil aktualizované rebríčky základných a stredných škôl na Slovensku. V rámci letnej aktualizácie boli doplnené aktuálne údaje o výsledkoch žiakov v celoštátnych testovaniach piatakov a deviatakov na základných školách a výsledky absolventov stredných škôl v externej časti maturitných skúšok.

V rebríčkoch dostali jednotlivé školy výsledné známky od 1 do 10. Známku 9 a viac dostali školy s excelentnými výsledkami žiakov, známka nad 8 patrí školám s vynikajúcimi výsledkami. „Sedmičku“ dostali školy s výbornými výsledkami, známka 6 a viac patrí školám s veľmi dobrými výsledkami a školy s dobrými výsledkami žiakov dostali známku 5 a viac. V školách so známkou 4 a viac sú výsledky žiakov priemerné.

Známka je pritom tvorená v špeciálnej metodike kombináciou výsledkov Testovania 5, Testovania 9 a mimoriadnych výsledkov. V prípade stredných škôl vstupujú do celkového hodnotenia výsledky maturít, mimoriadne výsledky a nezamestnanosť absolventov. Treba ešte povedať, že známka je výsledkom hodnotenia za posledné štvorročné obdobie.

Po aktualizácii rebríčkov sa na celoslovenskej úrovni medzi základnými školami opäť najlepšie umiestnila Základná škola na Krosnianskej ulici v Košiciach. Na druhom mieste skončila ZŠ Kollárova vo Svätom Juri a najlepšiu trojicu dopĺňa ZŠ T. J. Moussona v Michalovciach. V desiatke najlepších slovenských základných škôl má svoje zastúpenie aj susedná Považská Bystrica – ZŠ Slovenských partizánov skončila na siedmom mieste a ZŠ Slovanská o jednu priečku za ňou.

Púchovské školy sa v celoslovenských rebríčkoch príliš nepresadili a rovnako to platí aj pre poradie v Trenčianskom kraji. Podobne ako v posledných dvoch rokoch získala najlepšiu známku ZŠ Mládežnícka, keď si s hodnotením 6,8 o tri desatiny vylepšila svoju známku a pomaly sa blíži do „sedmičkovej“ kategórie škôl s výbornými výsledkami. Vylepšenie známky znamená aj posun ZŠ Mládežnícka v krajskom rebríčku základných škôl, kde jej po novom patrí 28. pozícia.

V progrese pokračuje aj ZŠ J. A. Komenského, ktorá ešte pred dvomi rokmi bola v krajskom rebríčku základných škôl na 76. mieste. Vlani to už bola 58. pozícia a najnovšie patrí „Komenčáku“ 42. priečka vďaka známke 6,4, ktorá je o dve desatiny lepšia ako tá spred roka.

O dve desatiny – zo 6,0 na 6,2 – si svoju známku vylepšila aj ZŠ Gorazdova a aj ona si vďaka tomu vylepšila svoju pozíciu v krajskom rebríčku, kde jej aktuálne patrí 52. miesto. Posledná z mestských škôl – ZŠ s MŠ Slovanská sa len vlani prepracovala medzi školy s dobrými výsledkami žiakov, keď prvý raz dosiahla známku 5,0.

Teraz si svoju známku vylepšila ešte o jednu desatinu, ale nemohla byť zaradená do rebríčka podobne ako viacero iných škôl z nášho okresu, pretože ich hodnotenie bolo vypočítané na menšej vzorke, než určuje metodika a preto môže byť podľa autorov projektu menej výpovedné. Ich známky sú teda len neoficiálne – Cirkevná základná škola sv. Margity získala známku 7,5, ZŠ Záriečie známku 6,9, ZŠ Zubák známku 6,4, ZŠ Lazy pod Makytou známku 6,3, ZŠ Lysá pod Makytou známku 5,8 a ZŠ Lednica známku 4,8.

Oficiálne sú známky dvoch veľkých vidieckych škôl z Lednických Rovní a Beluše. Škole v Lednických Rovniach dokonca iba o chlp uniklo postavenie najlepšej školy v okrese – so známkou 6,7 len o jednu desatinu zaostala za ZŠ Mládežnícka a v krajskom rebríčku jej patrí pozícia hneď na začiatku štvrtej desiatky. Medziročne si pohoršila ZŠ Beluša – známka jej klesla o dve desatiny zo 6,3 na 6,1 a odrazilo sa to aj na postavení školy v krajskom rebríčku základných škôl, kde klesla z 50. na 55. priečku.

Medzi strednými odbornými školami už štvrtý rok v celoslovenskom poradí dominujú Obchodná akadémia v Trnave a SPŠ elektrotechnická v Prešove. Z dvojice púchovských stredných odbor- ných škôl sa umiestnila lepšie Stredná odborná škola I. Krasku, ktorej patrí so známkou 3,8 (vlani známka 4,3) v krajskom rebríčku 26. pozícia. Stredná odborná škola obchodu a služieb získala známku 3,6 (vlani známka 2,7) a stačilo to na 28. miesto.

Gymnáziá Trenčianskeho kraja sa v celoslovenskom rebríčku príliš nepresadili. V ňom dosiahla vedúcu pozíciu bratislavská Škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici pred Gymnáziom J. Hronca v Bratislave a Gymnáziom na Poštovej ulici v Košiciach. Z gymnázií v Trenčianskom kraji dosiahlo najlepšiu známku Gymnázium Ľ. Štúra v Trenčíne (7,7) pred gymnáziami v Prievidzi a Dubnici nad Váhom.

Púchovské gymnázium pokračuje vo vylepšovaní svojej známky – k vlaňajším siedmim desatinám pridalo ďalšie tri a prvý raz sa prehuplo cez hranicu cez známku 5 – s hodnotením 5,2 mu patrí v krajskom rebríčku jedenásta priečka.

Pripravil Rado Varga