Zoo patrí k najobľúbenejším turistickým atrakciám a návštevníckym bodom pre veľkých i malých nielen v Trenčianskom kraji. Len s námahou by sme hľadali človeka, ktorý ešte nenavštívil Národnú zoo Bojnice, ktorá oplýva hneď niekoľkými prvenstvami. O jej histórii, súčasnosti, pripravovaných akciách i zaujímavostiach nám v rozhovore porozpráva Pavel Procner, hovorca Národnej zoo Bojnice.

Na začiatku nám priblížte históriu tohto miesta

Národná zoo Bojnice po prvý raz otvorila svoje brány 1. apríla 1955. Ide o prvú zoologickú záhradu na Slovensku. Hneď v prvom roku existencie ju navštívilo 45.000 návštevníkov. V roku 1956 to už bolo 110 000 návštevníkov, v roku 1957 sa vyšplhalo toto číslo na 141 886 návštevníkov. Z roka na rok návštevnosť stúpala. Najvyššia dosiahnutá návštevnosť sa datuje v roku 1986. Do Národnej zoo Bojnice si vtedy našlo cestu 520 729 návštevníkov. Pokiaľ ide o najvyššiu mesačnú návštevnosť, tak tá bola dosiahnutá v júli 1977, kedy bránami záhrady prešlo 185 887. Prívlastok „Národná“ získala 1. júla 2017.

Čím sa ZOO Bojnice podľa vás najvýraznejšie líši od iných zoo, prečo by ľudia mali navštíviť práve vás?

Národnú zoologickú záhradu Bojnice obklopuje historické prostredie. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti jedného z najkrajších zámkov v Európe a v rekreačnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice. Práve rozprávkové prostredie je veľmi obľúbené miesto návštevníkov všetkých vekových kategórií. Jej súčasná rozloha je 41 hektárov, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť. Národná zoo Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou v Slovenskej republike, jej zriaďovateľom je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

V rámci svojich aktivít vystavuje živé exponáty, chová ohrozené druhy zvierat, výchovne a edukačne vplýva na verejnosť v oblasti životného prostredia  a ochrany biodiverzity, spravuje národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy. Odborní pracovníci aktívne spolupracujú s orgánmi CITES či Štátnou ochranou prírody. Zabezpečujeme trvalú starostlivosť o hendikepované živočíchy, v rámci prevádzky rehabilitačnej stanice pre zranené vzácne živočíchy z prírody a v neposlednom rade poskytuje návštevníkom relax a oddych.

Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 360 druhoch s celkovým počtom viac ako 2700 exemplárov. Je to najväčšia kolekcia zo všetkých slovenských zoologických záhrad. Približne 280 druhov z tejto kolekcie vystavuje ako jediná zoo na Slovensku, napr. slony africké či antilopy bongo.

Aké novinky ste priniesli tento rok návštevníkom a aké v tomto roku ešte len plánujete?

Čo sa týka aktuálnych noviniek v našej zoo, v súčasnosti sa môžeme pochváliť novými prírastkami antilopy jeleňovitej, kôz kamerúnskych a oviec ovesantských. V súvislosti s technickým zabezpečením sa nám podarilo osadiť nové edukačné a informačné panely a fotostenu pred výbehom Aslana – leva Berberského, kde si návštevníci zoo môžu vyhotoviť fotografiu. Aktívne sa zapájame i do záchranných programov. Veľmi úspešnými sú projekty „LIFE Lynx“ a „LIFE Luch.“ Ide v nich o vytváranie novej časti populácie rysov na nemecko-francúzskej hranici a záchranu populácie rysa v Dinárskom pohorí, či v juhovýchodných Alpách.
Národná zoologická záhrada je známa i svojimi ornitologickými aktivitami. Ide o starostlivosť o osirelé, či zranené vtáky. Práve z dôvodu rôznych hendikepov nie sú schopné ďalej prežívať vo voľnej prírode a väčšine z nich hrozí úhyn. Národná zoologická záhrada Bojnice prijíma ročne desiatky zvierat, o ktoré sa následne stará a pokiaľ je to možné, pripravuje ich na návrat do ich prirodzeného prostredia.

Prvý májový týždeň sa v našej zoo niesol v znamení slobody. Na šíre nebo sme vypustili zrehabilitované trio bocianov, ktoré sa podarilo zachrániť. Vlani sa ich v zlom stave ujala práve Národná zoologická záhrada Bojnice, ktorá ich prijala do rehabilitačnej stanice. Tam si vyslúžili originálne mená: „Snoty, Solim a Rufaro.“ Jednalo sa o veľmi vážne zranenia, akými boli napríklad trojnásobná zlomenina krídla, či nebezpečné parazity.

Disponuje zoo nejakým nezvyčajným druhom zvieratka? Akým?

Srdcovou záležitosťou našich návštevníkov je Dik Dik Kirkov, ktorého si aj v tomto období v zoo Bojnice môžu naši návštevníci pozrieť. Ide o malý a veľmi milý druh antilopy. Vyhľadávané sú aj surikaty. Národná zoo Bojnice ako jediná na Slovensku disponuje slonmi africkými. Samice „Maja a Gula“ sú pre mnohých našich návštevníkov najväčším lákadlom. V súčasnosti si obe zvykajú na prostredie v novovytvorenej africkej faune. Nový pavilón slonov ešte nie je návštevníkom sprístupnený a čakajú ho kolaudačné úkony. Veríme, že už čoskoro sa ale „slonie slečny“ verejnosti ukážu.

Ako ste prežili mesiace poznačené COVID-19? Predsa len, hoci brány boli pre verejnosť zatvorené, zvieratká jesť museli…

Ako všade, tak aj v našej zoo sú finančné prostriedky získavané zo vstupného veľmi dôležitým ukazovateľom. Každé euro, ktoré od svojich návštevníkov zinkasujeme, je najmä z pohľadu komfortného života zvierat nesmierne dôležité. Aj Národnej zoo v Bojniciach sa preto táto nelichotivá situácia do veľkej miery negatívne dotkla. Len keď sa pozrieme na faktografický údaj, že našu zoo v uplynulom kalendárnom roku navštívilo 278 219 návštevníkov je jasné, že viac ako dvojmesačná výluka bola pre jej chod citeľná.

Naše zvieratá sú na pohyb ľudí vo svojom okolí zvyknuté a je isté, že obdobie výluky bolo pre nich niečím nezvyčajným. Zo dňa na deň zavládlo v priestoroch bojnickej zoo ticho a tento fakt bol pre zvieratá niečím novým. Túto zmenu určite registrovali. Život v zoo ale musel pokračovať štandardným spôsobom a ich životospráva, či každodenné návyky museli zostať nenarušené. Hneď po znovuotvorení vyliezali zo svojich príbytkov a boli zvedavé na dianie okolo seba.

Porozprávajte nám o Zookrúžku, ktorý pripravujete na september tohto roka. Na čo všetko sa môžu návštevníci tešiť?

Národná zoo Bojnice každoročne pripravuje rôzne edukačné programy najmä pre deti a mládež v školskom veku. Naučiť sa k láske k zvieratám a prírode, dozvedieť sa niečo viac o bojnickej zoo je cieľom zookrúžkov v Národnej zoo Bojnice. Počas pravidelných stretnutí v zoo sa deti dozvedajú zaujímavosti o zvieratách, dostanú sa aj tam, kde bežne návštevník nemôže. Spoznávajú naše zvieratá a stretávajú chovateľov, ktorí im prezradia niečo viac. Hravou formou rozširujeme ich vedomosti. V súčasnosti ale prebiehajú tieto programy formou online vyučovania a samozrejme, že akonáhle sa opatrenia uvoľnia, nadviažeme na výučbu a vzdelávanie formou osobných stretnutí, výkladov, prednášok a pochopiteľne prehliadok samotnej zoo.

Okrem štandardnej prehliadky má naša zoo spustených i niekoľko projektov, do ktorých sa môže verejnosť zapojiť. Veľmi populárnou je adopcia zvierat, ktorej pointou je, že záujemca si môže vybrať ľubovoľné zviera žijúce v zoo a obdarovať ho finančnou čiastkou. Podrobnosti o tejto adopcii sú zverejnené na webovej stránke Národnej zoo Bojnice. Ďalšou zaujímavosťou je projekt pod názvom „Mikiny a tričká, ktoré majú zmysel.“ Tu si môžu návštevníci zakúpiť tričká a mikiny s grafikou slonov afrických a týmto projektom sa zapájame do záchranných programov pre zvieratá žijúce vo voľnej prírode, v tomto prípade ide o slony africké.

Viac sa naši návštevníci dočítajú taktiež na webe. V neposlednom rade by som chcel poukázať na možnosť zakúpenia si rôznych darčekových poukážok, či už sú to klasické vstupy do zoo, alebo permanentky, no záujemcovia si môžu u nás vybrať aj veľmi atraktívne programy, ako napríklad „Vstup do zázemia,“ alebo „Jeden deň ošetrovateľom.“ Tu už samotné pomenovania hovoria o čo v týchto programoch ide a podobne ako v predchádzajúcich spomínaných prípadoch, aj v tomto sa podrobnejšie informácie dozviete na webovej stránke bojnickej zoo.

Mnohí sú presvedčení o tom, že práca v zoo musí byť azda tá najkrajšia. Vnímate to tak aj vy? Je to takzvaný „dream job“?

Práca v zoo je zároveň i poslaním. Naši chovatelia, ošetrovatelia, či zoológovia musia do nej vkladať omnoho viac, ako v ktoromkoľvek inom zamestnaní. So zvieratami sú v každodennom kontakte a majú k nim vybudované veľmi silné citové puto. Prostredie, v ktorom pracujeme je naozaj rozprávkové a preto chodíme do práce s radosťou. Určite sa dá hovoriť o práci snov, pretože za to čo iní platia, my zažívame každý jeden deň.

Určite oplývate mnohými zaujímavými a vtipnými príbehmi, podelíte sa s nami o jednu, ktorá vo vás najviac zarezonovala?

Samozrejme, že tak ako v každom zamestnaní, aj v tom našom sa často zasmejeme a zažijeme humorné situácie. Je ich neúrekom a vybrať tú najlepšiu by bolo asi veľmi náročné. Preto by som chcel skôr poukázať situácie, kedy sa všetci tešíme z dobre odvedenej práce. Posledným príkladom je správa z Holandska, kam ešte v uplynulom roku putoval do zoologickej záhrady DierenPark Amersfoort, päťročný samec leva berberského Ramzes. Bol to prvý lev berberský, ktorý sa narodil v Národnej zoo Bojnice.

Po niekoľkých mesiacoch jeho pobytu v novom domove sme prijali radostnú správu, že Ramzes sa stal hrdým otcom a so svojou družkou Sabi  splodili dve levíčatá, ktoré dostali mená Zuna a Sifra. Jeho transport sa tak ukázal ako úspešný a naša snaha tak padla na úrodnú pôdu. Keďže ide o vyhynuté plemeno leva, určite je táto udalosť radostná nie len pre nás, ale i pre všetkých milovníkov zvierat.

Čo by ste radi odkázali potenciálnym návštevníkom a vašim priaznivcom?

Veľmi si vážime pomoc každého jedného návštevníka. Za pomoc považujeme aj samotný vstup, ktorým sa podporuje chod zoo. Sme nesmierne radi, že sa široká verejnosť zapája i do vyššie spomínaných projektov, ktorými prispieva ku kvalite života našich zvierat. Tešíme sa z každého jedného návštevníka, ktorý prejde našimi bránami a veríme, že od nás odchádzajú všetci s nezabudnuteľnými zážitkami.

Medvede sa už prebúdzajú zo zimného spánku a podľa ochranárov v tomto období plnia v prírode veľmi dôležitú sanitárnu funkciu. Ponuka prirodzenej rastlinnej potravy je ešte stále pomerne chudobná, a tak sa medvede v tomto období už tradične naplno venujú vyhľadávaniu uhynutých zvierat. 

Nedávno zverejnila stránka Považská Teplá na sociálnej sieti fotografiu jedného z prebudených spáčov. Snímka z fotopasce vznikla 16. apríla 2020 o štvrtej hodine ráno. „Pri návšteve lesa buďte obozretní. Medveď bol odfotený na Teplanských prevratoch neďaleko Považskej Teplej.“ zaznelo v príspevku.

Väčšina medveďov je opatrná a zvyčajne od ľudí utečie, ale malé percento stretnutí môže skončiť útokom. Hoci medvede sa zvyčajne budú snažiť vyhnúť ľudom, niekedy si nás nemusia všimnúť, napríklad, keď oddychujú, alebo sa kŕmia, alebo keď je náš príchod zakrytý terénom či vegetáciou, smerom vetra, alebo inými zvukmi.

Ako reagovať pri stretnutí

Aj pri stretnutí medveďa na krátku vzdialenosť, zriedkavo to vedie k útoku: častejšie medveď utečie. Ale keď vidíte medveďa a ten hneď neodíde, to čo urobíte vy, môže mať dôležitý vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Ostaňte stáť a rýchlo zhodnoťte situáciu. Ak ste sa nečakane stretli s medveďom na bližšie ako 100m, opatrne sa snažte zväčšiť vzdialenosť medzi vami.

Nebežte – mohlo by to vyprovokovať prenasledovanie. Neodporúčame kričať na medvedicu s mláďatami alebo na medveďa, ktorý nevie o vašej prítomnosti, pretože toto by stále mohlo vyprovokovať útok. K medveďovi sa nikdy nepribližujte, a to aj v prípade, že sa zdá byť pokojný.

Sprej na odplašenie medveďov („Bear spray“)

Vo výnimočnom prípade, keď vás medveď ohrozuje, alebo zaútočí, najlepším prostriedkom ako sa chrániť pred zranením, je použiť sprej na medvede. Tento obsahuje výťažky z oleja červenej papriky, ktorý spôsobuje dočasné pálenie očí, nosa a membrány pľúc. Použitím spreja sa vytvorí medzi medveďom a človekom ochranná clona. Nezávislý výskum ukázal, že tento spôsob je spoľahlivejší ako strelná zbraň. Musí to byť však špeciálny sprej určený na ochranu pred medveďom. Nesmie sa zameniť so sprejom na sebaobranu pred človekom či psom.

Hrať mŕtveho

Hrajte mŕtveho, len keď medveď naozaj zaútočí. Ak medveď v sebaobrane urobí na vás výpad, môže blafovať, ale ak sa zdá, že dôjde ku fyzickému kontaktu, najlepšie čo môžete urobiť, je ľahnúť si na zem a hrať mŕtveho. Ľahnite si na brucho, nohy voľne od seba a prsty rúk spojené za hlavou, aby ste si chránili tvár a krk. Keď medveď vycíti, že ho neohrozujete, zvyčajne odíde. Ostaňte nehybne ležať a čakajte, kým ste si istí, že medveď už odišiel.

Strieľanie v sebaobrane

Na Slovensku bolo niekoľko prípadov, keď poľovníci zastrelili medveďa, aby chránili seba, alebo kolegu. Avšak, boli tiež prípady, keď poľovníci so zbraňou boli poranení medveďmi. Nosenie zbrane môže dodať mylný pocit bezpečia. Útoky môžu byť veľmi náhle a nemusí byť čas na použitie zbrane. Naviac, ak je medveď len zranený a nie hneď zastrelený, je riziko, že ho to vyprovokuje ku agresívnejšiemu útoku. Preto preventívne opatrenia by v každom prípade mali byť využívané na to, aby sa vyhlo nečakaným stretnutiam.

Hasiči momentálne zasahujú pri požiari stodoly v obci Bolešov, okres Ilava. Požiar vypukol dnes ráno krátko pred siedmou hodinou.

Plamene zachvátili drevenú stodolu o rozlohe 10×15 metrov, pričom sa v nej nachádzalo približne 9 prasiat a seno. Všetky zvieratá prežili, nakoľko sa ich zo stodoly podarilo dostať von.

Na mieste udalosti zasahujú hasiči z Dubnice nad Váhom a členovia DHZ obcí Trenčianska Teplá a Bolešov, ktorým sa už požiar podarilo lokalizovať.

Pri udalosti sa doposiaľ nikto nezranil.

Dvadsiaty druhý ročník Vážskej výstavy zvierat v Beluši zaplnil v prvý októbrový víkend areál pri obecnom úrade. Svojich zvieracích šampiónov tu vystavovalo stodeväť chovateľov zo štyroch krajov Slovenska a tiež hostia z Moravy.

Návštevníci si mohli pozrieť dovedna viac ako tisícku zvierat, králiky, hydinu, vodnú hydinu, holuby a exotické vtáctvo. Michal Želiar, predseda ZO SZCH nám potvrdil, že organizátori hľadajú kontakty aj na poľských chovateľov a v budúcnosti by mohla byť výstava zvierat ešte bohatšia.

„S kolegami z Moravy i z iných základných organizácii na Slovensku spolupracujeme a naši chovatelia chodia vystavovať k nim,“ povedal. Výstava každoročne priláka množstvo návštevníkov.

Neprídu sa však len pokochať, ale tiež poradiť, obzrieť nové plemená zvierat a tiež si rozšíriť chov o kvalitné chovné kusy, ktorých je k videniu neúrekom. Na svoje si prišli aj deti, pre mnohé z nich sú domáce zvieratá rovnako vzácnym druhom ako tie za bránou ZOO.

Rado Varga

Ide o vysokorizikové chemické látky! Použité jedy sú nebezpečné nielen pre živočíchy, ale aj pre zdravie človeka. Polícia preto vyzýva k ostražitosti pri pohybe vo voľnej prírode. Dávajte pozor aj na svoje spoločenské a hospodárske zvieratá. Otrávenými návnadami  môžu byť telá sliepok, holubov, zajacov, prípadne časti tiel domácich a hospodárskych zvierat.

Ak niečo také v prírode nájdete, v žiadnom prípade s nálezom nemanipulujte! Bezodkladne informujte políciu na tel. č. 158.

Policajný zbor v mesiaci marec 2018 dokumentuje už piaty prípad použitia otrávených návnad. Dôsledkom je usmrtenie väčšieho množstva chránených a ohrozených druhov živočíchov a poľovnej zveri, predovšetkým dravých vtákov a ich mláďat v hniezdach, ako orol kráľovský, orliak morský, kaňa močiarna a iné.

Táto forma protiprávnej činnosti je považovaná za jednu z najzávažnejších foriem environmentálnej kriminality s prihliadnutím na spôsob jej páchania a hroziace následky.

Odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru za obdobie rokov 2006 – 2017 eviduje až 25 prípadov použitia otrávených návnad.

Alarmujúci počet otráv od začiatku roka 2018 vyvoláva intenzívnu potrebu bezodkladného riešenia problému. Z tohto dôvodu polícia prijala opatrenia s cieľom objasniť už dokumentované prípady, no najmä zamerané na preventívnu činnosť.

Ak máte informácie o páchateľoch alebo iné informácie, ktoré by sa mohli týkať tejto trestnej činnosti, volajte na čísla 0905265302, 0961050156, 0961050123 alebo napíšte na e-mail oenv.kp.ppz@minv.sk .

Od júna sú na rôznych miestach Púchova nainštalované nové koše na psie výkaly. Malo by ich byť dvadsať a tipy na ich rozmiestnenie mali pracovníkom mestského úradu dávať samotní psíčkari. Štvrtina nových košov je však umiestnená na vzdialenosti zhruba troch stoviek metrov – na chodníku od Ulice obrancov mieru do Hrabovky sú v krátkych rozostupoch umiestnené štyri a o pár metrov ďalej – pri dvoch menších bytovkách na konci Ulice Janka Kráľa piaty. Naproti tomu na „kype“ pri Váhu, kde vídavať psíčkarov najčastejšie, nové koše nepribudli a zostali tu len staré, ktoré už majú viac ako desať rokov.

Radnica začala s obstaraním nových košov na psie výkaly po tom, čo sa v aplikácii „Odkaz pre starostu“ objavili ponosy na veľký výskyt psích exkrementov. „Po celom meste sa spolu so snehom roztopili aj psie výkaly. Kedy sa Technické služby alebo mesto začnú zaoberať týmto problémom? Kedy mestská polícia začne riešiť nezodpovedných majiteľov psov? Budú sa riešiť zberné nádoby na psie výkaly, najlepšie aj s vreckami, aby sa už nemohli majitelia vyhovárať?“ – napísala vo svojom podnete pani Jarmila.

Odpoveď zo strany Podniku technických služieb, že problematiku psích výkalov treba riešiť systémovo a každý majiteľ psa si musí uvedomiť, že v meste nežije sám, ju ešte viac rozčertila. „Mesto by konečne mohlo z vybratých daní zaobstarať zberné nádoby na psie výkaly. Páni poslanci a poslankyne, nie len odmeny zvyšovať. Kam za posledných 10 rokov šli peniaze z vybratých dani za psa? Ten pocit, keď idete zdvihnúť výkal po svojom psovi a šliapnete do cudzieho je naozaj neopísateľný.“

Pani Jarmilu podporili aj ďalší dvaja návštevníci portálu „Odkaz pre starostu“. „Mesto vyberie tisíce na daniach od psíčkarov, ale v meste nie je jediný kôš. Ja platím za psa, ale nič sa pre psíčkarov neurobí. Peniaze sa dajú inde a pritom na to nie sú určené. Tisíc kusov papierových vrecák stojí na e-shopoch 4 eurá. Keby to mesto raz do roka dalo psíčkarom, možno by to bolo lepšie,“ vyjadrila svoj názor Zuzana.

A pridal sa aj Martin: „Súhlasím, že mestskí policajti by mohli chodiť viac peši a všímať si psíčkarov, lebo tí sú tak arogantní, že aj keď ich slušne upozorním, aby si upratali po svojom psovi, tak ma úplne ignorujú. Nie je týždeň, aby moje deti nestúpili do psieho výkalu.“

Tému nádob na psie výkaly začiatkom apríla ešte raz otvorila Lenka, keď napísala: „Kedy pribudnú v meste nádoby na psie výkaly s príslušenstvom? Za 12 rokov si nepamätám, že by sa tu z vybratej dane za psa niečo urobilo.“ A pre inšpiráciu pridala aj fotografiu z mesta, kde psíčkarom poskytujú papierové vrecká.

To už na púchovskej radnici vyhodnotili podnet ako akútny a rozhodli sa konať. Koncom apríla oddelenie dopravy a služieb informovalo verejnosť, že sa rozhodlo obstarať nové nádoby na psie exkrementy a rozmiestniť ich podľa požiadaviek a potrieb v meste. „Aj týmto spôsobom žiadame občanov – najmä „psíčkarov“, aby v termíne do 10. 5. 2017 zaslali na MsÚ Púchov svoje požiadavky na umiestnenie takýchto nádob. Po dodaní sa tieto nádoby následne rozmiestnia podľa požiadaviek,“ znela odpoveď z púchovskej radnice.

U bratislavskej firmy eko DEA & Dr. Stefan, s. r. o. si Mesto Púchov objednalo 20 kusov košov spolu so stĺpikmi, zásobníkmi na sáčky a aj samotnými sáčkami. Celkovo sa z mestského rozpočtu investovalo 2 574 eur. To je niečo viac ako štvrtina sumy, ktorú na daniach zaplatia majitelia psov do mestského rozpočtu. Vlani napríklad mesto zinkasovalo na dani za psa bezmála 9 000 eur.

Snažili sme sa zistiť, v ktorých konkrétnych lokalitách oddelenie dopravy a služieb nechalo nové koše na psie exkrementy rozmiestniť. Vedúca oddelenia Alena Vavrová je však momentálne na dovolenke a hoci ju zastupuje Vladimír Ozimý, ten na našu otázku počas dvoch pracovných týždňov neposlal odpoveď. Od bývalého parlamentného asistenta poslanca Milana Panáčka však takýto postoj nebol žiadnym prekvapením.

Rado Varga