Hospodársky výsledok mesta za rok 2021 opísala p. Heneková v Púchovských novinách č. 17/2022 takto: „Predchádzajúcu stredu sme strávili na zasadnutí mestského zastupiteľstva a poslanci schválili aj skvelé výsledky hospodárenia za predchádzajúci rok.“

Z toho mi vyplýva, že p. Heneková buď nevie o čom hovorí, alebo nás zámerne zavádza. Prečo? Pretože ak sa pozrieme na výsledok hospodárenia mesta z pohľadu výšky dosiahnutého prebytku, tak sme oproti minulosti dosiahli najhorší výsledok za posledných 7 rokov!

Všetky tie roky, okrem roku 2021, mesto dosiahlo prebytok vyšší ako jeden milión EUR. Dokonca už v roku 2015 mesto dosiahlo prebytok vo výške 1 476 979,22 EUR. K záverečnému účtu mesta Púchov za rok 2015 podala správu vedúca ekonomického oddelenia Lucia Pružinská, ktorá uviedla: „Rozpočtové hospodárenie mesta bolo v roku 2015 prebytkové. Hrubý prebytok predstavuje sumu 1 577 382,58 €, očistený o vyčerpané dotácie je v sume 1 476 979,72 €“ povedala o pozitívnom hospodárení mesta Púchov Pružinská.

Týmto výsledkom bol nesmierne nadchnutý aj „roztlieskavač“ Ranik, ktorý vystúpil v diskusii s grafom a  zaspieval túto ódu na radosť: „Ide o historický prebytok a jeden a pol milióna je obrovská suma.“ (Púchovské noviny č. 17/2016)

Mesto teda hospodárilo s prebytkami. Prejavilo sa to aj na budovaní nášho mesta? Predtým ako si na túto dôležitú otázku odpovieme zamyslime sa nad tým, čo to ten prebytok hospodárenia vlastne je.  Prebytok je kladný zostatok, ktorý predstavuje nerovnováhu v bilancii príjmov a výdajov, avšak nerovnováhu pozitívneho charakteru. Vzniká, ak sú príjmy vyššie ako výdaje, alebo zdroje sú vyššie ako potreby. Opakom je schodok, deficit.

Ak sa pozrieme na príjmy mesta, tak tie mali rastúcu tendenciu a to napriek tomu, že p. Heneková nás za posledné dva roky strašila COVIDOM a tým, že pandémia spôsobí pokles príjmov do rozpočtu mesta. Dokonca mestské príjmy v roku 2021 boli najvyššie za celé doterajšie obdobie „vládnutia“ Henekovcov.

Kým v  roku 2015 boli príjmy mesta „len“ 14 204 442  EUR, tak v ďalších rokoch rádovo narastali a tak napríklad v roku 2019 to už bolo 19 miliónov EUR, v roku 2020 príjmy mesta dosiahli úroveň 20 miliónov EUR a v roku 2021 rozpočet mesta bol vo výške  22 115 114 EUR!

Príjmy nám teda v meste za sledované obdobie narastali. A čo výdaje? Tu je na mieste otázka, či máme prebytky preto, lebo mesto dobre hospodári, alebo je to dôkaz o tom, že mesto nevie investovať?

Ak si však myslíte, že mesto pod vedením p. Henekovej dosiahlo prebytok vďaka šetreniu na mestskom úrade, mýlite sa. Všeobecne platí, že z bežných výdajov tvoria najvyššiu výdajovú položku mzdové výdaje.  Keď sa pozrieme na ich výšku v našom meste, nič to o šetrení našich peňazí nevypovedá. Naopak.  Posúďte sami.

V roku 2021 vyplatilo mesto na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania takmer 2 milióny EUR!!! (1 987 344,08 €), čo je doteraz najviac za obdobie Henekovcov. Kým však za Heneka v roku 2015 bolo na mzdách vyplatených zhruba 1,3 milióna EUR, tak od nástupu jeho manželky táto položka narastala priam skokovo. Už prvým rokom úradovania p. Henekovej  narástli tieto výdaje na sumu 1 786 534 EUR (2019). A na mzdách mesto výrazne nešetrilo ani v čase pandémie. To sme ale bohaté mesto, keď si môžeme dovoliť takto nafukovať výdaje na mzdy!

A zatiaľ,  čo pri položke bežných výdajov na verejnú správu (náklady na mzdy, platy a iné) bolo ich čerpanie oproti plánu v priemere vo výške 95 %, tak pri položke kapitálové výdaje (investície) mesto pod vedením Henekovcov dosiahlo oproti plánu priemernú úroveň čerpania len vo výške 53%. Dokonca v minulom roku 2021 z plánovaných 5 573 194 EUR mesto vyčerpalo na investície len 2 285 994, teda ani nie polovicu. V percentuálnom vyjadrení je to 41,02 %, čo je najmenej čerpaná položka kapitálových výdajov za posledných 7 rokov.

Čo teda ukazuje prebytok mesta Púchov? To, že ako ani Henek ani Heneková nevedia investovať a tým mesto rozvíjať, pretože objem nečerpaných prostriedkov na investície už atakuje rekordnú hranicu. Na rozdiel od bežných výdajov kde sa p. Heneková stáva preborníkom v míňaní a dokonca v tomto tromfla aj vlastného muža. A tak v našom bohatom meste, financie, ktoré by sa mali a mohli investovať do jeho ďalšieho rozvoja, sa doslova prejedali.

Uvedomme si, že Henekovci nás svojou neschopnosťou poškodili dvakrát. Lebo pri dnešných cenách energií, stúpajúcej inflácii a zvýšených cenách stavebného materiálu už nedokážeme vybudovať mesto tak, ako to bolo možné nielen pred 8 rokmi, ale ani tak, ako by to bolo možné ešte pred rokom.

To je suma peňazí, ktorú mali Henekovci v rozpočte za roky 2015 až 2020.  V zákone o obecnom zriadení, ktorý sa týka miest a obcí je uvedené: „Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov“. O základných otázkach života obce (mesta) rozhoduje v zmysle tohto zákona obecné (mestské) zastupiteľstvo a starosta (primátor). Sú to rovnocenné orgány, to znamená, že mestské zastupiteľstvo a primátor sú postavené na rovnakú úroveň.  

Mestské zastupiteľstvo v Púchove malo spolu s Henekovcami za 6 rokov  na všestranný rozvoj mesta a uspokojovanie potrieb Púchovčanov k dispozícii  neuveriteľných 109  970 940 EUR! (zdroj: Záverečný účet mesta Púchov, rozpočtové príjmy za roky 2015-2020). Z tejto sumy minuli  na investičné akcie 7 428 939 EUR (zdroj: Záverečný účet mesta Púchov, kapitálové výdavky za roky 2015-2020).
Je to veľa alebo málo na kapitálové výdavky, ktorými sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku mesta? Zo sumy  rozpočtu 109 970 940  EUR to síce tvorí len  6,75 % , ale v absolútnom vyjadrení je 7 a pol  milióna EUR aj tak dosť peňazí na to, aby to v našom meste bolo „citeľne vidieť“. A čo všetko by za túto sumu mohlo byť v meste viac vybudované, zveľadené, či obstarané nechám na úvahu čitateľa. Ja si myslím, že už dávno v našom meste mohli byť komplexne zmodernizované budovy základných škôl, či odkúpený starý Dom kultúry do vlastníctva mesta.

Do sumy kapitálových výdavkov nie je pripočítaná suma, ktorú mesto investovalo do opráv a údržby. A zatiaľ čo príjmová zložka rozpočtu v časti daňové príjmy mesta sa plnila v priemere na 102 %, investičné akcie dokázalo mesto zrealizovať len na úrovni 55 % (plán investičných akcií resp. kapitálových výdavkov na ich uskutočnenie za obdobie 6 rokov bol schválený vo výške  13 394 457 EUR). Pravdou je, že napriek stúpajúcemu trendu príjmovej časti rozpočtu za Henekovcov sa plán kapitálových výdavkov v sledovanom období ani v jednom roku nenaplnil na 100%.
A ak Henek v roku 2015 hospodáril „len“ s 14 miliónmi EUR, tak Heneková mala v rozpočte  v roku 2020 k dispozícii už 20 miliónov EUR.  A napriek tejto dobrej realite  a  pri takto naplnených príjmoch  Heneková  iba „fňukala a fňukala“ ako sa nedá urobiť to, či ono. Preto je namieste otázka čo bude robiť Heneková v prichádzajúcej kríze? Viac sĺz, citátov a fňukania? To nás veru nespasí.

Treba si uvedomiť, že svet, ktorý sme doteraz poznali je nenávratne preč. V Púchove sa tak stalo a deje nielen v dôsledku pandémie, či utečeneckej tragédie, ale aj z dôvodu neschopnosti Henekovcov múdro spravovať plný mešec peňazí, ako  aj z ich  neschopnosti napĺnať ich vlastné plány. To nie sú domnienky, ale fakty. Veď to nízke percento plnenia nimi nastaveného plánu investičných akcií hovorí za všetko.

A v  čom boli stopercentní? V radovánkach. Tie si Henekovci nikdy neodopreli. Ani počas pandémie. Dokonca na ne  dokázali minúť aj počas COVID-19 rovnako veľa, ako v rokoch pred pandémiou, čo dokazuje aj výška súm na  reprezentačné výdaje mesta, či kultúru v období, kedy COVID-19 bol objektívnou príčinou zrušenia mnohých kultúrnych a iných spoločenských podujatí. V tomto  smere „išli“ Henekovci na „plný plyn“.

No zatiaľ čo Henekovci spali na vavrínoch a mali lukulské hody aj počas COVID-19, mnohé mestá a obce, či samosprávy všeobecne, začali prijímať prvé reštrikčné opatrenia rôzneho charakteru za účelom šetrenia a vytvorenie podmienok pre budúci rast. Nie útlm, ale rast. A tak prijali včas smart riešenia a krízové opatrenia, aby úspešne zvládli nielen COVID-19, ale aj s tým prichádzajúce krízové obdobie. V prvom rade išlo najmä o prevenciu pred možnými ekonomickými dopadmi a následkami koronakrízy. Téma možných ekonomických dopadov je však aktuálna aj v tomto čase, kedy sa naša krajina nachádza v blízkosti vojnového konfliktu.

Preto sa pýtam je toto vedenie mesta dostatočne kompetentné na krízové obdobie, ktorému sa nevyhneme? Vedenie, ktoré počas obdobia relatívnej hojnosti nedokázalo naplniť vlastné predsavzatia? Vedenie, ktoré za 6 rokov  dokázalo doslova „prejesť 100 miliónov EUR“? Vedenie, ktoré podcenilo prípravu a nekoncepčne nastavilo podmienky zmluvy s dodávateľom energií,  čo nám v tejto zložitej situácii narobí  „veľa vrások na tvári“?

P. Heneková a mestskí poslanci, nie „fňukanie bez konca“, ale odpovede ako zvládneme v našom meste nielen energetickú krízu – to je to, čo od vás my Púchovčania  právom očakávame!

V záverečnom účte mesta za rok 2020 sa uvádza: „Z rozpočtovaných príjmov 0,00 EUR bol skutočný príjem k 31.12.2020 v sume 0,00 EUR, čo predstavuje 100,00 % plnenie“.

Ďalej je v tomto verejne dostupnom dokumente uvedené: V dôsledku pandémie ochorenia COVID – 19 mesto v roku 2020 pristúpilo k viacerým úsporným opatreniam, a to viazanie výdavkových prostriedkov, pozastavenie realizácie plánovaných investícií.

Aká však bola a je  skutočnosť v iných  mestách?
V roku 2020 štát v dôsledku pandémie poskytol pomoc nielen podnikateľom, ale aj samosprávam vo forme bezúročnej návratnej finančnej výpomoci na vykrytie výpadkov dane z príjmov fyzických osôb. Ministerstvo financií vo svojich vyjadreniach pripúšťa, že v budúcnosti by táto finančná výpomoc mohla byť zmenená na nenávratný grant.  Inými slovami mestá by ju nemuseli štátu vrátiť späť. Mnohé mestá takto získané peniaze sa rozhodli investovať do rozvoja mesta. Pandémiu pojali ako výzvu a včas prijali úsporné opatrenia a vďaka tomu  nemuseli siahať na svoje rezervy. A popri tom dokonca nezastavili žiadnu investičnú akciu. Aj v neďalekej Považskej Bystrici primátor mesta dňa 20.10.2020 pre médiá doslova uviedol: „Považskobystrická samospráva neplánuje napriek mimoriadnej pandemickej situácii rušiť investičné akcie. Mesto zatiaľ šetrí len na vnútornej prevádzke radnice“.

A čo naše bohaté mesto?
V roku 2020 sa uskutočnila len zhruba polovica z plánovaných investičných akcií (údaj zo Záverečného účtu mesta: 50,92 %). A namiesto toho, aby vedenie mesta  šetrilo na vnútornom chode úradu tak ako iné okolité mestá, naopak štedro rozhadzovalo. Veď len na  kultúru  a šport v čase keď mnohé akcie boli v dôsledku pandémie zrušené poskytlo zhruba rovnakú dotáciu ako v rokoch bez pandémie. A čo sa týka výdavkov  na reprezentačné účely tie malo naše mesto v roku 2020 vyššie ako krajské mesto Trenčín. Zdá sa, že pandémia v našom meste až tak veľa vecí nezmenila vo vzťahu k vedeniu mesta. Veď aj v roku 2019 boli plánované investičné akcie zrealizované len na úrovni 49,19 %. Veď do volieb je ešte času dosť!

P. Heneková tak ako predtým jej muž primátor Henek namiesto rozvoja mesta popularizuje príbeh ruského ministra Potemkina a jeho falošnej dediny. Toho Potemkina, ktorý  predstieral a klamal s cieľom skryť chyby či prikrášliť skutočnosť a zastierať tak pravdivý stav vecí. O tom, že rozvoj nášho mesta je naďalej len stavanie Potemkinovej dediny svedčí  aj plán investičných akcií na rok 2021, ktorý je navrhnutý tak, aby len zakrýval nepriaznivý stav v našom meste.

P. Heneková nám už dva roky namiesto vízie a budovania udržateľného mesta predkladá len plán jeho rutinnej údržby. Údržby, ktorú bežne zvládajú aj mestá s oveľa menším rozpočtom. V Púchove veta „nie sú peniaze” jednoducho neplatí.
Ani v čase pandémie, kedy mesto vyzbieralo na daniach takmer 100 % (napr. na daniach z nehnuteľnosti to bolo až 101% oproti plánu). Preto ľudia musia  mať od vedenia nášho mesta omnoho vyššie očakávania.

Všeobecne platí, že hlavnou úlohou samosprávy je poskytovať kvalitné služby pre občanov. Mesto k tomu potrebuje financie a jednou zo základných príjmových zložiek mestského rozpočtu je príjem z podielových daní občanov.  Takto získané peniaze mesto  následne použije na bežné, teda prevádzkové  výdavky (aby veci v meste fungovali) a časť použije na kapitálové výdavky, teda peniaze  na rozvoj  a zveľadenie majetku mesta.

Míňanie verejných financií môže mať rôzne podoby: prejedania so spriaznenými osobami alebo investície do infraštruktúry a vzdelávania. S prvým spôsobom máme  v našej krajine bohaté skúsenosti, ten druhý sa ešte iba učíme.  A ako sme na tom s míňaním peňazí v našom meste? Táto otázka ma obzvlášť zaujala v čase kedy poslanci schvaľovali Záverečný účet mesta Púchov za rok 2020, dokument, v ktorom sa  hovorí na čo konkrétne sa peniaze z našich daní použili.  Či sa jednalo  o investície, ktoré posunú naše mesto  dopredu, alebo o spotrebu.

Povedzme si to hneď zo začiatku a na rovinu. Posledný rok bol pre každého z nás  náročný. Kríza zanechala u mnohých dlhodobé následky na ich rodinných rozpočtoch. Napriek tomu sme si my občania Púchova svoje finančné záväzky voči mestu vzorne splnili. Z plánovaných daňových príjmov bol napr. výnos z dane z nehnuteľností splnený na 101% , iné  nedaňové príjmy boli v skutočnosti plnené na 110,06 %. Medzi tieto príjmy patrí aj príjem za parkovanie, ktorý v roku 2020 bol 344 294, 90 EUR , čo je o 141 690,90 EUR viac ako v roku 2019.

V príjmovej oblasti sa mestu dobre darilo a to i napriek skrátenému výnosu dane z príjmov, ktorý mestu poskytuje štát a ktorý bol kvôli pandémii krátený všetkým samosprávam.  Toto krátenie predstavovalo sumu 247 505 EUR. Ale na strane druhej v súvislosti s pandémiou  a opatreniami proti COVID – 19 mesto prijalo od štátu 84 795,45 EUR. Celkovo mesto v roku 2020 hospodárilo so sumou 20 224 533,18 EUR čo je vyššia suma verejných prostriedkov ako v roku 2019. (V roku 2019 boli celkové príjmy mesta vo výške 19 862 257,21 EUR).

A ako si mesto plnilo svoje záväzky voči svojim občanom?
P. Heneková hneď v úvode roka 2020 sľubovala, že „mesto prijme opatrenia smerujúce k zníženiu výdavkov tak, aby sme my občania nepocítili negatívne finančné dopady, ktoré pandémia priniesla aj do nášho mesta“.

Právom som  od Henekovej očakával dôsledné uplatňovanie výdavkov v zmysle „hodnota za peniaze“.  Bohužiaľ, snáď odkedy sledujem dianie v Púchove, vnímam ako nezmyselne Henek a Heneková míňajú peniaze, aké množstvo aktivít bez akéhokoľvek reálneho prínosu realizujú. Veď za posledných 6 rokov dokázali z mestskej kasy minúť len na reprezentačné výdavky 199 963,59 EUR! Čo predstavuje sumu 6 miliónov slovenských korún na výdavky ako pohostenie pri oficiálnych návštevách, výdavky na občerstvenie účastníkov pracovných porád, konferencií a iných pracovných stretnutí, či rokovaní, výdavky na občerstvenie  pri konaní kultúrnych obecných podujatí alebo výdavky na novoročné pozdravy, inzerciu, či výdavky na vecné dary (prezenty, kvety) a pod.

Pripomína mi to lukulské hody, bohatú hostinu pozostávajúcu z rôznorodých nákladných jedál rímskeho vojvodcu a veľkého boháča Luculla , ktorý sa preslávil prepychovými hostinami pre najvyššiu rímsku spoločnosť. Pandémia, ktorá priniesla rozhodnutie uzavrieť sa do sociálnej izolácie ako ochrany pred nakazením, bola pre väčšinu nás úplne novou životnou situáciou, čo so sebou prinieslo strach v podobe obáv, úzkostí či pocitov bezmocnosti, neistoty a nedôvery.

Smutné je, že zatiaľ čo iní strádali, lukulské hody p. Henekovej pokračovali aj počas pandémie. V roku 2020 naše mesto na výdajoch na reprezentačné a propagačné účely minulo viac ako krajské mesto Trenčín. A vo volebnom roku 2018 bola na účte 513 – Náklady na reprezentáciu zaúčtovaná suma až 54 552,58 EUR, čo je  historicky najvyššia hodnota týchto výdajov  za éry Henekovcov.

A čo ostatné výdaje mesta?
Významnú položku rozpočtu  tvoria výdavky na mzdy a platy. Zatiaľ čo v iných mestách sa primátori a poslanci vzdávali  časti svojej mzdy u nás bola sumárna výška týchto výdavkov len o niečo málo nižšia  ako v roku 2019. Konkrétne mzdy a platy v roku 2020 predstavovali sumu 1 637 518, 38 EUR čo je o 31 836,53 EUR menej oproti roku 2019 a až o 169 070,44 EUR viac ako  za Heneka  v roku 2018.

Na záver chcem zdôrazniť, že práve v týchto neľahkých časoch pri verejných financiách  je striedmosť na mieste za každých okolností. Zatiaľ to však vyzerá, že k otázke efektivite míňania zdrojov má toto vedenie mesta veľmi vlažný postoj. A v  prípade Henekovej, zdá sa, že tak ako aj Henek v minulosti, sa zaobíde bez šetrenia a pandémia jej bude slúžiť len na ospravedlnenie zvyšovania výdavkov, čo je pre naše mesto ten najhorší scenár.  Ale to, že je teraz pandémia, nesmie byť zneužívané na bezduché rozhadzovanie peňazí.

V decembri poslanci schválili rozpočet na tento rok. Ani v roku 2021 sa nedočkáme  investičných akcií, aké si Púchov z našich peňazí zaslúži. Namiesto plánov nám vedenie mesta podsúva výhovorky ako sa veci nedajú urobiť. A pritom mestá s porovnateľnými príjmami aj v čase pandémie majú schválené významné investície do ich rozvoja.

Vedeli ste, že Púchov je v príjme na hlavu obyvateľa ďaleko najbohatším mestom oproti porovnateľne veľkým slovenským mestám i v časoch pandémie?

Vezmime si ako príklad mesto Dubnica nad Váhom. Aj keď má viac obyvateľov, jeho daňové príjmy na obyvateľa sú o 340  EUR nižšie než daňové príjmy na obyvateľa Púchova. No napriek tomu má pre rok 2021 schválený rozpočet, v ktorom sa počíta s investíciami vo výške viac ako 7 milióna eur. Ale poďme na to po poriadku…

Viete, že pre rok 2021 majú obidve mestá schválený rozpočet vo výške takmer 21,5 MILIÓNA EUR? Konkrétne mesto Púchov počíta s príjmami vo výške 21 499 936 EUR  a mesto Dubnica nad Váhom má schválené príjmy vo výške 21 514 604 EUR. Zatiaľ čo naši poslanci schválili v našom meste na jeho ďalší rozvoj investície vo výške 1 192 000 EUR, poslanci Dubnice nad Váhom boli vo vzťahu k občanom veľkorysejší. Z porovnateľných príjmov schválili na rozvoj ich mesta a teda na zlepšenie kvality života občanov takmer o 6 miliónov EUR viac!  Najväčšie investičné akcie má mesto Dubnica nad Váhom naplánované na revitalizáciu parkovísk, obnovu školských budov a školských športovísk, na zvýšenie bezpečnosti pred základnými školami, na výstavbu nájomných bytov.

V spoločných investíciách mesta Púchov je zahrnutá rekonštrukcia zasadačky mestského úradu a nákup žalúzii v divadle.

Púchov má dramaticky vyššie daňové príjmy na hlavu než ktorékoľvek iné okresné mesto na Považí. Avšak od našich mestských radných stále dokola počúvame ako sa veci nedajú urobiť.

Od mesta máme nízke očakávania. Určite aj vy často počúvate ako sa čo v Púchove nedá, ako na nič nie sú peniaze, ako musí mesto neustále škrtiť svoje aktivity. Miestni radní sa nám dlhodobo snažia vsugerovať, že mesto robí čo môže. A my sme si akoby zvykli na to, že mesto je len údržbárom ktorý plní základné funkcie. Svieti, sem-tam pokosí, už menej často aj pohrabe, pláta chodníky a aby sa nepovedalo, tak zázračne pred voľbami zrealizuje niečo “viditeľnejšie.” A keďže zvyk je železná košeľa, tak od mesta ani nič iné nečakáme. Zvykli sme si a berieme to ako fakt. Aj tomuto vedeniu mesta to samozrejme nesmierne vyhovuje. Kde sú nízke očakávania, tam je aj obyčajné kosenie považované za úspech.

Kde sa v Púchove strácajú peniaze?

Počas minulého roku bolo mesto štedré k niektorým svojim „vyvoleným“. Napriek pandémii sa pre nich v rozpočte peniaze na odmeny našli. A neboli to rádovo malé odmeny. Hlavná kontrolórka mesta si prilepšila koncom roka o 3 000 EUR.

Záleží mi na našom meste a preto je mojou  povinnosťou opäť ľuďom povedať férovo a úplne na rovinu, že v Púchove veta “nie sú peniaze” jednoducho neplatí. ANI V ČASE PANDÉMIE. Že ľudia môžu mať od nášho mesta omnoho vyššie očakávania.