Kapitán futbalového tímu MŠK Púchov František Brezničan: Vypadnutie sme si nepripúšťali

Stretli sme sa deň po jeho 35. narodeninách. Na televíznej obrazovke sme po očku sledovali jeden z najnudnejších duelov prebiehajúceho svetového šampionátu medzi Francúzskom a Dánskom a rozprávali sme sa o futbalovej sezóne, ktorá pre hráčov MŠK Púchov rozhodne nudná nebola. Po nevydarenom vstupe do jarnej časti a prehre 1:3 v Beluši prevzal kapitánsku pásku a odvtedy bol lídrom mužstva nielen na ihrisku, ale už aj na „papieri“. Za uplynulou sezónou 2017/2018 sme sa obzreli v rozhovore s kapitánom MŠK Púchov Františkom BREZNIČANOM.

⬤ Do sezóny 2017/2018 ste nastupovali ako mužstvo, ktoré pred dvomi rokmi skončilo druhé a pred rokom tretie, takže sa opäť očakával útok na medailové pozície. Namiesto toho ste sa väčšiu časť sezóny trápili a do prvej polovice tabuľky ste doskočili doslova na poslednú chvíľu. Kde hľadať dôvody takéhoto umiestnenia?

Myslím, že nám neprospela trénerská zmena na začiatku celej sezóny. Tú predchádzajúcu sme pod vedením Eduarda Pagáča dohrali celkom v pohode, nuž a na začiatku nového ročníka prišiel tréner Ďuriš, čo sa vnímalo ako nejaký pokus, ktorý však vôbec nevyšiel. Mám pocit, že to naštrbilo chod celého mužstva, ktorý sa už do ideálneho stavu po zvyšok sezóny jednoducho nevrátil. Tak ako sa nám dva roky darilo, mali sme pevnú defenzívu a zakaždým sme dostávali najmenej gólov, tentoraz sme ich dostávali aj takpovediac z ničoho a aj to bolo dôvodom zlých výsledkov.

⬤ K trénerskej zmene došlo relatívne rýchlo. Myslíte si, že bola naozaj nevyhnutná alebo by sa vám aj pod trénerom Ďurišom predsa len podarilo ukončiť nepriaznivú sériu zápasov?

Zo zvedavosti by to veru aj mňa zaujímalo, ale na „keby bolo keby“ sa v živote nehrá a v športe už vôbec nie. Myslím, že Ďurišov systém sa pre náš tím nehodil, staval predovšetkým na skúsených hráčoch a v našom družstve práve mladí potrebovali cítiť, že im dôveruje, a to sa jednoducho nedialo.

⬤ Aj vstup do jarnej časti bol katastrofálny, ale vám to vynieslo kapitánsku pásku, konkrétne po zápase v Beluši. Za akých okolností sa to stalo?

Dovtedajší kapitán Michal Riška chcel tiež niečo urobiť pre mužstvo, a tak ako každý bol pripravený urobiť nejakú zmenu, ktorá prinesie pozitívny obrat. Prišiel s tým, že ak to má pomôcť, tak mi odovzdá kapitánsku pásku. Ja som s tým nemal problém, a tak som sa stal kapitánom.

⬤ Ale vy ste naďalej prehrávali. Kričali ste v kabíne?

Nie som ten typ hráča, ktorý by decibelmi „roztriasol“ šatňu, ja sa snažím skôr na ihrisku rozprávať a myslím, že diváci na našom štadióne to môžu potvrdiť. Priznávam, že v kabíne padali aj tvrdšie slová, aj keď som ja osobne zástancom miernejších riešení, ale niekedy treba zvýšiť aj hlas.

⬤ Už sme v úvode naznačili, že defenzíva tento rok nefungovala tak dobre ako po minulé roky. Je to aj tým, že ste nehrávali v rovnakom zložení?

Určite to malo určitý vplyv, nefungovali sme ako štandardná štvorica. Hlavne pravá strana bola nestála – na poste pravého beka začal najprv Matúš Haviar, ten sa zranil, nahradil ho Aďo Hrančík, prišlo z jeho strany zopár chýb plynúcich z mladíckej neskúsenosti, ale napriek všetkému mali obaja u nás silnú podporu. Dostavili sa však ďalšie zranenia, na kraji obrany tak musel alternovať Pilát, hrával tam aj Sibanda, ku koncu sezóny dokonca Lipták a na pár zápasov si prehodil strany aj Michal Vanák. Neboli sme jednoducho takí kompaktní ako v minulosti a navyše, ako som už v úvode spomenul, súperi mali pri zakončovaní aj kus šťastia.

⬤ Boli ste zraniteľnejší v obrane aj preto, lebo vám chrbát nekryl Dominik Letko?

Domino odchytal len pár úvodných zápasov, potom sa zranil a zvyšok sezóny vynechal. Niekoľko gólov sa určite dá pripísať na vrub brankárov, v uplynulých sezónach bol jednoducho Dominik Letko veľkou oporou, boli sme spolu zohratí a fungovalo nám to.

⬤ Pamätáme si situáciu spred dvoch rokov, keď sa mužstvu strelecky nedarilo, a tak ste putovali zo stredu obrany na hrot útoku. Nepripadalo to do úvahy aj teraz?

Pripadal do úvahy aj takýto variant, ale nebolo to v mojej kompetencii. Ja som len hráč a ak tréner neuznal, že to je nutné urobiť, tak mne neostávalo nič iné, len to rešpektovať. Ak by bolo na mne, tak hrám na hrote útoku stále, ale aktuálne som stopérom a snažím sa na tomto poste pomôcť mužstvu čo najviac.

⬤ Každopádne ste sa dostali do situácie, že ste reálne bojovali o záchranu. Došlo v šatni aj na matematické výpočty?

Možno my starší, ktorí už vo futbale pôsobíme nejaký ten rôčik, sme sa tým viac zaoberali, uvažovali nad tým, koľko bodov bude treba ešte do konca sezóny nazbierať. Na mladých hráčoch to až tak badať nebolo, čo bolo možno na škodu, lebo väčší tlak by im určite prospel. Ale generálne musím povedať, že sme si vôbec nepripúšťali možnosť vypadnutia a každý jeden z nás bol presvedčený, že sa tretia najvyššia súťaž bude hrať v Púchove aj v najbližšej sezóne. Záver celej sezóny, keď sme neprehrali posledných sedem zápasov, ukázal, že sme mali dostatočnú hráčsku kvalitu.

⬤ Púchovu sa nedarí v derby zápasoch – na jar ste prehrali s Nemšovou, Dubnicou nad Váhom, v Beluši i Lednických Rovniach. Čím to je?

Určite je to aj prístupom súpera, ktorý je proti Púchovu vyhecovanejší ako proti Topoľčanom alebo Prievidzi a je to určite prirodzený jav. Pamätám si, keď som hrával v doraste bratislavského Slovana, tak každý proti nám chcel vyhrať, bez ohľadu na to, ako bol na tom v tabuľke. Púchov je známa futbalová značka a hoci je to už relatívne dávno, čo sa tu hrávali európske poháre, pre Belušu, Lednické Rovne či Nemšovú je to vždy veľká vec zdolať nás. Všetci sa tu navzájom poznáme, zápasy sú vybičované. Aj pre nás je to určite výzva ich poraziť, ale túto jar sa nám to jednoducho nepodarilo.

⬤ Vy osobne ste sa dočkali zápasu so špeciálnym nábojom – v Považskej Bystrici, kde ste remizovali 1:1…

Kolená sa mi netriasli. Hral som tam prvý raz ako súper, pravdu povediac som ani nečakal, že sa to ešte niekedy stane, lebo futbal v Považskej Bystrici bol v kríze. Zápas to nebol bohvieaký, z toho som bol trochu sklamaný. Potešilo ma však, že som dal gól, škoda len, že sme nevyhrali.

František Brezničan s Michalom Vanákom sú parťákmi nielen na ihrisku, ale aj na trénerskej lavičke – v minulej sezóne trénovali púchovských žiakov v kategórii U 11.

⬤ Nakoniec za z tretej ligy porúčala Beluša. Bude vám v súťaži chýbať?

Mám tam kopec kamarátov, aj kvôli cestovaniu je lepšie hrať v Beluši ako napríklad v Gabčíkove, ale vyvŕbilo sa to tak, že Beluša nakoniec zostúpila.

⬤ Čo očakávate od najbližšej sezóny, ktorá odštartuje už o mesiac?

Chystá sa reorganizácia súťaže, šesť mužstiev má zostupovať, iba desať si zachová príslušnosť v tretej lige, takže určite bude o čo hrať. Čakajú nás známi súperi, okrem toho Nové Mesto nad Váhom, Kalná nad Hronom a Malženice, čo určite nebudú jednoduchí súperi. Podľa mňa to bude ešte ťažší rok ako ten ostatný.

Dúfam, že nejaké dve-tri posily do klubu prídu, uvidíme ako dopadne nový koncept spolupráce Beluše s Dubnicou nad Váhom, či niektorí chlapci z Beluše nebudú chcieť hrať za Púchov. Prípravu začíname 4. júla, bude krátka, myslím, že tam máme naplánované len tri prípravné zápasy a turnaj v Domaniži, lebo už koncom mesiaca hráme pohár a týždeň nato nás čaká ligový štart.

Za rozhovor poďakoval

Rado Varga

Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...