Kompostovanie lístia v domácich kompostéroch

Pre čitateľov Púchovských listov sme v spolupráci s firmou JRK Management, s. r. o. pripravili letný seriál o domácom kompostovaní. Nový zákon o odpadoch prinútil samosprávy pristúpiť k ekologickým riešeniam spracovania zeleného odpadu a triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu. Vo viacerých obciach nášho okresu sa rozhodli pre nákup kompostérov do každej domácnosti, aj v Púchove bolo do rodinných domov dodaných prvých 170 kompostérov. Informácie, ktoré vám prinesieme, budú pre vás nielen užitočné, ale môžu vám priniesť aj radosť z výhry. Na konci seriálu vám totiž položíme tri otázky a ak na ne správne odpoviete, budete môcť vyhrať dve ekofľaše na vodu od spoločnosti JRK Management alebo darčekovú poukážku v hodnote 20 eur na nákup v Záhradníctve Rosina.

Jeseň nám v záhradách neprináša len krásne farebné scenérie, ale aj množstvo bioodpadu v podobe opadaného lístia. Lístie je aj napriek vžitým predsudkom veľmi kvalitným organickým materiálom vhodným práve na kompostovanie a práve predsudky spôsobujú, že sa lístie na jeseň v záhradách páli, prípadne vyváža za príbytky a tvorí základ pre budúce nelegálne skládky odpadu.

Je pravdou, že niektoré druhy lístia majú proces rozkladu pomalší ako iné, ale určite sa rozložia. Príkladom sú orechy, duby či gaštany priamo vo voľnej prírode. Lístie pod týmito stromami z roka na rok mizne. Pri riadenom procese kompostovania v domácich kompostéroch to však pôjde ešte rýchlejšie.

Základné pravidlá a tipy ako postupovať pri kompostovaní lístia:

  • Pokiaľ máte na záhrade viacero listnatých stromov, odporúča sa takéto lístie najskôr spolu zmiešať a až následne ho môžete kompostovať.
  • Keďže lístie opadáva na jeseň, odporúča sa urobiť si zásobu opadaného lístia vedľa kompostéra a v priebehu nasledujúceho roku ho zmiešavať s dusíkatými materiálmi ako napr. trávou alebo hnojom.
  • Pred kompostovaním ťažko rozložiteľných listov je dobré lístie na jeseň prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto posekané lístie nechajte cez zimu pod snehom a na jar ho začnite postupne pridávať do kompostu. Tento postup môžete aplikovať aj so zásobníkom a lístie nakopiť vedľa kompostéra ešte pred zimou. Pri pridávaní lístia do kompostu je ideálne miešať ho s dusíkatými materiálmi, ako sú tráva, kuchynský bioodpad či hnoj.
  • Typickým príkladom je orechové lístie, ktoré sa rozkladá pomalšie, no neznamená to, že nie je vhodné na kompostovanie. Postupujte vyššie uvedeným spôsobom.
  • Aby ste predišli zlepovaniu lístia v komposte, môžete lístie zmiešať s hlinou, prípadne s hotovým kompostom.
  • Kompost z lístia a trávy sa zvykne nepriedušne utláčať, preto ho treba minimálne po mesiaci od založenia premiešať prekopávačom kompostu (kovová pomôcka vhodná na prekopávanie a prevzdušňovanie kompostu).
  • Pri kompostovaní lístia napadnutého chorobami alebo parazitmi je potrebné takéto lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť (samozrejme, mimo kompostéra). Do kompostu ho pridávajte až po prebehnutí termickej reakcie, a to minimálne po dvoch týždňoch od zmiešania.
  • Čím častejšie budete kompost z lístia prehadzovať, tým rýchlejšie vyrobíte z bioodpadu kompost.

Keď nechcete, aby vám v komposte vyrašili paradajky

Je to ako so všetkými semenami z rastlín, ktoré dávate do kompostu. Ak chcete mať istotu, že vám v kompostéri nevyrašia paradajky, tak sa odporúča aplikovať postup „Ako na burinu“. Klíčivosť húževnatých burín a ich semien zničíte, ak ich necháte pred kompostovaním skvasiť v nádobe s vodou. V lete vám na to stačí cca 15 – 20 dní (kým sa na okraji nádoby neobjaví pena). V komposte, kde sa vloží naraz veľa čerstvého biologického materiálu, sa teplota bežne vyšplhá aj na 70 °C, čiže takéto semená tam neprežijú a ďalej sa nerozmnožujú.

Hraboše v komposte

Hraboše sú bylinožravé hlodavce, ale nepohrdnú ani dážďovkami. Dážďovky sú naopak pre váš kompost vítané, čiže by ste ich mali pred hrabošmi chrániť. Jeden z najúčinnejších spôsobov ako zamedziť vstupu hrabošov do kompostéra je umiestniť pod kompostér pletivo. Treba však dbať na to, aby malo pletivo „malé“ očká. Priemer otvoru hrabošovej diery je do 4 cm, čiže očká pletiva musia byť aspoň o polovicu menšie. Samozrejme, pri otvorených silách, resp. hromadách je to celkovo problematické, keďže tieto hlodavce sa do nich môžu dostať prakticky od všadiaľ. Pletivá sú účinné aj proti krtkom. Navyše krtka by malo pletivo odradiť aj pod silom či otvorenou hromadou.

NABUDÚCE: Kompostovanie v zimnom období.

Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...

Odoslaním Vášho príspevku súhlasíte s Pravidlami diskusie.