Navždy sa zachová v pamäti…

Navždy sa zachová v pamäti stužková, keď si sa nesmelo, choval tak dospelo… Nie, nie. Na slová takéhoto charakteru máme ešte vždy celkom čas. Také niečo spievajú väčšinou už čerstvo dospelí (teda, rok narodenia to tvrdí). Na nás, mladé nožičky a zdravé obličky, by skôr sedelo čosi aktuálnejšie. Navždy sa zachová v pamäti oblasť chatová, keď si sa veľmi smelo, choval zas a znova tak sebaisto… To je ono, práve to momentálne sedí na ôsmy a deviaty ročník.

Dňa 14. júna 2017 sa 9.B spolu s 8.B rozhodli osláviť prichádzajúci koniec školského roka. A, povedzme si pravdu, na „jednodňovku“ to teda nevidel nikto z nás. Oslavovať treba poriadne, nie len tak lážo-plážo. A zďaleka nie sme jediní. Týždeň pred nami prišiel siedmy a polovica ôsmeho ročníka zažiť aspoň podobné bláznivé chvíle ako my. Treba si priznať, že sme asi jedna z mála, prípadne jediná škola, ktorá podporuje viacdňové výlety. Ale späť k nám! Rekreačné zariadenie v Priedhorí nám všetkým ponúklo svoje priestory na vonkajšie aktivity, bláznenie sa a, samozrejme, spánok. Veď iba nie- koľko minút po samotnom príchode na chatu sme rozohrali dobrú partičku futbalu a večer sa tí, ktorí chceli, mohli zúčastniť svätej omše priamo v spoločenskej miestnosti. Avšak, to sme ešte nevedeli, čo na nás má ešte náš učiteľský dozor nachystané… Za tmavého večera sme opustili chatu a vybrali sa na nevinnú prechádzku.

Po určitom čase sme zastavili, s pánom učiteľom hodili reč, proti vôli odovzdali čokoľvek, čo svieti a počúvali. Legenda hovorila, že v oblasti, v ktorej sme sa práve nachádzali (aká náhoda, čo?) sa kedysi stratil krívajúci chlapec menom Janko. Teda no neviem, ale podľa mňa to bol preklep a mala to byť Janka. Aspoň už z toho dôvodu, že sa nám zrazu pani učiteľka akosi stratila (inak povedané, že nám zdrhla). A čo by sme boli za dobrých žiakov, keby sme ju nešli hľadať, obklopení lesom a rôznymi zvukmi. Janka/ Janku sme samozrejme našli a navrátili ju do svojho prirodzeného prostredia… Na chatu k nám.

Náš dozor bol dokonca taký milý, že nám spravili kakauko. Teplučké a s láskou pripravené. Tým sa nám asi dopredu ospravedlňovali… na ďalší deň nás totiž čakal výstup na Strážov. Štyri hodiny potenia, bolesti nôh a dychčania ako ťažné kone. Ako výhľad tam hore bol pekný, no štýl chôdze kopček-dolinka (prevažne ten kopec) na nálade extrémne nepridávali. Ale to ticho… to, že počujem možno tak svišťanie vetra. Môžete ho zohnať len pod ru- kou, nádherné ticho hôr. Výberové ticho so zárukou, získa ho kto príde skôr. Tomu sa hovorí Reklama na ticho. Cesta späť bola o niečo jednoduchšia. Teraz tak premýšľam, že sa možno stačilo spustiť dole po zadku alebo hlave… bolo by to rýchlejšie. Potrebné to nebolo, ale aspoň by sme tam vsunuli ešte nejaké ďalšie „vzrúšo“.

Späť na chate nás všetkých na nohy postavil vodný futbal. Osviežujúca voda, nespočetné pády, zvučný smiech a mokrý pán učiteľ… verte či nie, bolo to skvelé. Dosmiala som sa asi v momente, keď už som bola prezlečená v suchom a kamarát má opäť ťahal, že ma tam hodí a opäť celú zmáča. Vzala som tak nohy na plecia. Večer sme zapálili oheň a v kruhu nových aj starých kamarátov sme si opiekli nejaký ten špekáčik, či sa zasmiali na príbehoch, ktoré napísal sám život. A potom šup do ďalšieho dňa, ktorý už nebol taký zábavný. Čakalo nás balenie, lúčenie a k tomu ešte aj spŕchlo.

Mám pocit, akoby tie tri dni ubehli behom niekoľkých minút. No aj tak musím poďakovať nášmu dozoru. Pani učiteľka Zigová a Brišová a pán (m)učiteľ Mudrák. To sú mená tých ľudí, ktorí sa podujali ísť s nami nielen na tri dni na chatu, ale aj na samotný Strážov. Odvážne to stvorenia. Takisto patrí vďaka našej pani riaditeľke, ktorá nám jednak dovolila uskutočniť tento výlet a ešte nás aj prišla pozrieť. Navždy sa zachová v pamäti oblasť chatová…

Často uvažujem nad tým, že veď časom všetci zabudneme. Po čase okno otvorím a všetky fotky vyhodím a izbu vyvetrám. Tento výlet nám zatiaľ, zopár rokov, ostane v pamäti, no navždy nám ostane v srdci. Pretože pamätať sa dá aj srdcom. Spomienky na krásne chvíle a skvelú partiu ľudí, nám tam ostanú. Navždy sa zachová v srdci tá naša oblasť chatová…

Linda Cehláriková,
9. B ZŠ J. A. Komenského

Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...