Premiéra Bračeka-Jelenčeka v podaní Divadla M: Niektoré scény diváci ťažko rozdýchavali

0 53

Tohtoročná púchovská divadelná jar bola bohatá. Postupne svoje nové divadelné hry na javisku odpremiérovali Detské divadelné štúdio Ochotníček, Divadelný súbor Červené vankúše a tesne pred letnými prázdninami to stihlo aj Divadlo M. V posledný deň školského roka prinieslo v réžii Jozefa Kolejáka divadelné spracovanie známej rozprávky Pavla Dobšinského „Braček Jelenček“. O príprave, samotnej premiére, ale aj ďalších plánoch sme sa porozprávali s vedúcou súboru Katarínou TOMANOVOU.

⬤ Pred dvomi rokmi odohralo vaše divadlo ruskú ľudovú rozprávku „O rybárovi a zlatej rybke“, tentoraz ste siahli po klasike Pavla Dobšinského. Bol „Braček Jelenček“ víťazom nejakého širšieho výberu?

Predstavte si, že ani nie. U nás to funguje tak, že náš režisér Jožko Koleják jednoducho zavelí: A tento rok budeme hrať Bračeka Jelenčeka. A tak som vbehla do púchovskej knižnice a na moje milé prekvapenie som v nej našla aj pôvodnú verziu Dobšinského rozprávky, samozrejme už bez archaických výrazov. Všetci sme si rozprávku prečítali, lebo nie každý z nás ju do detailu poznal a mohli sme sa pustiť do skúšania.

⬤ Platilo hlavné režisérske slovo aj pri rozdeľovaní úloh?

Áno, stopercentne. Jozef nás za tých dvadsať rokov spolupráce pozná dostatočne dobre na to, aby nielen zvážil, ale aj rozhodol, kto sa na akú úlohu typovo hodí. Ja som si s manželom Martinom zahrala manželskú dvojicu aj na javisku, aj keď iba krátku chvíľu, keďže pomerne skoro zomieram.

Danka Černičková s Mariankou Račkovou hrajú zlé ženy – matku s dcérou, Michal Vrškový kráľa, Katka Bizoňová bračeka-jelenčeka v staršej verzii, Tadeáš Raček v mladšej verzii a Katka Raniková jeho sestru, ktorá sa neskôr premení na labuť a v happyende sa z nej stala kráľovná.

Pri príprave predstavenia sme vlastne riešili jediný problém, ale zásadný. Po odchode Jožka Cimeráka zo súboru sme jednoducho nemali k dispozícii žiadneho vysokého fešného mladíka na úlohu „bračeka-jelenčeka“. Vytipovali sme si Tadeáša Račeka.

Katarína Tomanová sa chystá na svoj kaskadérsky kúsok. Keďže jej postava umiera, skotúľa sa z javiska. Na žinenku.

⬤ Ten je teda na javisku úplným novicom?

Presne tak. Tadeáš je veľmi šikovný a má veľký potenciál. Stále nám však tvrdil, že to na javisku nezvládne, že jednoducho nebude plakať ako bábätko, čo na to povedia jeho rovesníci zo strednej školy, keď ho uvidia hrať v takýchto pózach. Aj oni prišli na premiéru a po nej ho chválili, a tak aj Tadeáš bol nakoniec so svojím výkonom spokojný. Zvládol to naozaj na výbornú.

⬤ Keď ste pred 22 rokmi zakladali Divadlo M, bol to súbor učiteliek materských škôl. Dnes ste v súbore už len dve – zhodou okolností riaditeľky – vy a Danka Černičková…

(Smiech.) Zabudnúť nesmieme na Alenku Hudákovú, ktorá má na starosti svetlá. Myslím, že už na začiatku nám všetkým bolo jasné, že „škôlkarským“ súborom nebudeme večne. Kolektív prešiel za tie roky najrôznejšími obmenami, služobne najmladší je teraz Tadeáš Raček, druhý rok hrá s nami Michal Vrškový, Katka Raniková s Mariannkou Račkovou hrajú už dlhšiu dobu.

Na jednu z troch Katarín v divadelnom súbore (Bizoňovú) mieri Michal Vrškový, ktorý si zahral kráľa.

⬤ Ako dlho ste predstavenie nacvičovali?

Takmer jeden rok. Rozhodnutie o tom, že budeme hrať Bračeka Jelenčeka, prišlo ešte vlani pred letnými prázdninami, začali sme na ňom pracovať od septembra a od začiatku nového roka už aj intenzívne. Vzhľadom na to, že niektorí členovia nášho súboru pôsobia v Bratislave, podobne ako režisér Jozef Koleják, nie je možné sa stretávať častejšie ako raz za dva týždne, ale po víkendoch sme to stihli a premiéru zvládli v ohlásenom termíne.

⬤ Vy osobne a po vás aj Katka Raniková predvádzate v hre kaskadérsky kúsok, keď pádom z javiska končíte vo vodách rozbúrenej rieky. Dlho ste to trénovali?

Pôvodne sme s režisérom trénovali úplne niečo iné. Mala som padať zo schodov smerom do zákulisia. A keď som si to už všetko natrénovala, tak sa to Jozef jednoducho rozhodol zmeniť. Ale myslím, že som spadla celkom pekne, samozrejme na žinenku.

⬤ Dobšinský sa so svojimi postavami v rozprávkach nemazná, kým sa dopracuje k šťastnému koncu, preleje sa zväčša veľa krvi. Nezvažovali ste vynechanie niektorých krutých scén?

Ak by sme ich vynechali, to by už jednoducho nebol Dobšinský. Jeho tvorba je plná emócií, aj tých nepríjemných. Aj preto boli prvé pocity divákov po premiére zmiešané. Niektoré scény ťažko rozdýchavali, pretože tú rozprávku nepoznali. Aj sa nás pýtali, prečo si napríklad zlá macocha spálila v kotli ruku a ponúkla ju mužovi na zjedenie? Otázka skôr pre Dobšinského, nie pre nás.

⬤ Možno by prospelo veci, keby si diváci ešte pred návštevou divadla prečítali knižnú verziu rozprávky…

Asi áno. Žijeme v dobe, kedy deti poznajú do detailu skôr televízne rozprávky a z knižnej klasiky v lepšom prípade len Červenú Čiapočku a Tri prasiatka. Zatiaľ netušíme, ako budú na hru reagovať detské kolektívy, ale vyzerá to tak, že sa s ňou predstavíme skôr deťom na prvom stupni základných škôl než malým škôlkarom.

Dvojicu prekliatych súrodencov stvárnili Katarína Raniková a Tadeáš Raček.

⬤ A čo na váš výkon hovoril režisér Jozef Koleják?

Bol spokojný. Dokonca vyhlásil, že to bola najlepšie odohratá premiéra za dobu, čo s nami spolupracuje. A to už je dvadsať rokov.

⬤ Hra je úsporná na texty, aj na rekvizity…

To máte pravdu. Ja napríklad počas hry nepoviem ani slovo, iba sa chvíľu usmievam. Celé divadlo je založené na pohybových akciách – každý pohyb má svoj význam a zmysel a nie je náhodný. Treba ich už len vedieť „prečítať“. No a jedinou rekvizitou je bubon, ktorý má doslova polyfunkčné využitie.

Slúži na vyjadrenie tlkotu srdca, potom ako kotol na varenie, ako podstrieška pre jabĺčko, ktoré má nalákať jelenčeka, ale aj ako lavička, ako slnko zapadajúce za obzor a na záver aj ako klietka pre zlú macochu s dcérou na cestu do pekla. Zhodli sme sa na tom, že na presťahovanie sa z jedného miesta na druhé je to pre celý súbor najideálnejšia hra, kedy nemusíme použiť mnoho áut.

⬤ Sú prázdniny – nielen školské, ale aj divadelné. Aké plány máte s predstavením v blízkej dobe?

Po prázdninách musíme hru vycibriť, chceme s ňom vystúpiť na novembrovej Noci divadiel a odohrať aj predstavenia pre školy. Nuž a budúci rok sa s ňou chceme ukázať na tradičnej celoštátnej súťaži v kategórii dospelí deťom, ktorú sa nám už niekoľkokrát podarilo vyhrať.

Za rozhovor poďakoval
Rado Varga

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...

Odoslaním Vášho príspevku súhlasíte s Pravidlami diskusie.