Rozvoj Dolných Kočkoviec pokračuje, vo výhľade telocvičňa a rekonštrukcia škôlky

Dolné Kočkovce sú jednou z troch obcí, ktoré sa v 90. rokoch minulého storočia osamostatnili od Púchova a podobne ako Streženice a Nimnica pokračujú vo svojej vlastnej histórii. Z trojice spomenutých obcí dosahujú každoročne najlepšie hospodárske výsledky a v renomovanom rebríčku inštitútu INEKO za zaraďujú medzi obce s výborným finančným zdravím. Aj v tomto roku udelená známka 5,4 svedčí o dobrom riadení obce. Nielen o hospodárskych výsledkoch sme sa rozprávali so starostom Dolných Kočkoviec Petrom REGINOM.

⬤ Pred štyrmi rokmi sa Dolné Kočkovce prvý raz stali obcou s výborným finančným zdravím a každým rokom si známku ešte vylepšujete. Najnovšie je to známka 5,4, pričom maximom je šestka. Čo prispieva k týmto veľmi dobrým výsledkom?

Nemyslím si, že je to nejaká zložitá vec. Prvoradý je súlad medzi starostom a členmi obecného zastupiteľstva pri stanovení rozpočtových a investičných priorít. Aj vďaka dobrej spolupráci s našimi poslancami sa nám darí udržiavať rozpočet na uzde. Pripravujeme ho v dostatočnom predstihu pred začiatkom kalendárneho roka. V poslednom období sa mierne zlepšilo financovanie zo strany štátu prostredníctvom podielových daní a kým napríklad pre piatimi rokmi boli naše príjmy ešte na úrovni cca 380 tisíc eur, dnes už máme k dispozícii takmer polmiliónový rozpočet.

Starosta Dolných Kočkoviec Peter Regina

⬤ Nie všetky obce sa však spoliehajú na sľuby štátu, keďže výber daní býva v niektorých rokoch neistý. Ako si pri tvorbe rozpočtu počínate vy?

– Patríme k obciam s opatrnejším prístupom a pri tvorbe rozpočtu nepočítame so stopercentným avízom podielových daní, ale nechávame si finančnú rezervu vo výške od 10 do 30 tisíc eur. Podľa priebežného vývoja prísunu peňazí v druhom či treťom štvrťroku už potom dokážeme príjmovú stránku rozpočtu a adekvátne k tomu aj oblasť výdavkov upravovať.

Aktuálnym príkladom je prebiehajúca výmena svietidiel v sieti verejného osvetlenia, kde prechádzame na modernejšie LED osvetlenie. Aj u nás lobovali firmy nabádajúce nás k totálnej rekonštrukcii z úverových zdrojov, ale nakoniec sme sa rozhodli k postupným opravám z vlastných zdrojov tak, aby sme zbytočne nezaťažovali rozpočet pre budúce roky.

⬤ Obávate sa úverov?

To nie je o strachu, ale skôr o rozumnom prístupe k zverenému majetku. Samozrejme, že aj my budeme niekedy stáť pred nutnosťou siahnuť po úvere, tak ako to bolo v minulosti, keď sme z eurofondov financovali rekonštrukciu kultúrneho domu a obecného úradu. Išlo však o preklenovací úver, ktorý sa splatil v priebehu jedného roka. Podobne plánujeme postupovať pri projekte rekonštrukcie materskej školy v prípade, že získame eurofondovú dotáciu v rámci projektu energetického zhodnotenia budov. Celý projekt má hodnotu 400 tisíc eur.

⬤ Počet obyvateľov je v posledných rokoch stabilný a dlhodobo sa pohybuje tesne nad hranicou 1200 obyvateľov. Máte prípadným „prisťahovalcom“, ktorým sa zdá Púchov už tak trochu pritesný, čo ponúknuť?

V územnom pláne sú lokality vyčlenené pre individuálnu výstavbu, aktuálne sa rozširuje lokalita Sedlište v priestore za miestnou pekárňou. Rozširuje sa tu komunikácia, predlžuje sa verejné osvetlenie, z jednej strany sa kladie elektrický kábel. Myslím si, že tým Púchovčanom, ktorí uvažujú o presťahovaní napr. do rodičovských domov alebo o výstavbe úplne nového rodinného domu, máme čo ponúknuť.

Naša kultúrna i športová vybavenosť je dostatočná, život v Dolných Kočkovciach je určite tichší ako v Púchove a pritom vzdialenosť od mesta nie je až taká veľká. Radi by sme sa v najbližších rokoch pustili ešte do výstavby telocvične v areáli základnej školy, ktorej štúdia je už odsúhlasená. Podľa toho, či pôjde o montovanú alebo murovanú stavbu, sa investičné náklady pohybujú od 120 do 180 tisíc eur.

⬤ Niektorých môže od presťahovania sa do Dolných Kočkoviec odrádzať blízkosť Continentalu…

Sami viete, že v Púchove už nie je pre podnikateľské subjekty dostatočný priestor na rozvoj, a tak niektorí využívajú aj naše možnosti. V našom územnom pláne je priestor od Continentalu až po susedstvo s Belušou vyčlenený na priemyselnú zónu a ide takmer o dvadsať hektárov voľnej plochy. Aktuálne tu už jedna firma stavia priemyselnú halu.

⬤ Vravíte síce, že život v Dolných Kočkovciach je tichší, ale nie vždy tomu tak bolo. Pred niekoľkými rokmi obec križoval jeden kamión za druhým. Ako sa vám ich podarilo vytlačiť z obce?

Samozrejme, že v prvom rade za to vďačíme stavbe diaľničného privádzača. Keďže nie všetky nákladné vozidlá ho využívali a skracovali si cestu cez našu obec, vznikla petícia občanov, na základe ktorej som absolvoval stretnutia s kompetentnými orgánmi. Na oboch stranách obce sa umiestnili dopravné značky so zákazom tranzitu cez Dolné Kočkovce, čo obci pomohlo a uľavilo sa hlavne obyvateľom rodinných domov bývajúcim priamo v blíz- kosti cesty I/49.

⬤ Stav tejto cesty v minulosti nebol dobrý a jej rekonštrukcia sa dlho odkladala. Dnes je už v poriadku?

Naši občania museli byť veľmi trpezliví, za čo im spätne ďakujem. Najprv sme čakali kvôli stavbe železnice, nasledovalo odkanalizovanie obce, ku ktorému sa naši obyvatelia postavili naozaj príkladne a takmer 300 domácností má pripojenie na kanalizáciu. Až potom sme mohli pristúpiť k oprave povrchu zničených komunikácií. Z obecného rozpočtu sme uvoľnili dodatočných 55 tisíc eur a dnes sa môžeme tešiť z toho, že päť z deviatich ulíc je opravených.

Navyše sme sa snažili prispieť k bezpečnosti chodcov tým, že sme na konci Kukučínovej ulice smerom do Beluše vybudovali chodník v dĺžke cca 250 metrov, na čo sme zasa využili finančné prostriedky cez projekt Miestnej akčnej skupiny Naše Považie a popritom sme zrekonštruovali aj naše malé námestie pri budove Vetlabu.

⬤ Aktuálnym hitom medzi volebnými sľubmi pri voľbách do VÚC je snaha o premostenie Váhu pre cyklistov a peších medzi Belušou a Lednickými Rovňami. Čo na to hovoríte?

Určite by to bolo nielen pre obyvateľov týchto dvoch obcí vítané, ale ja si pamätám ešte časy, kedy pred viac ako desiatimi rokmi sa reálne hovorilo o cestnom prepojení v súvislosti s budovaním cesty R6 smerom na Moravu. Bolo to dokonca zahrnuté aj v územnom pláne nielen našej obce, ale celého kraja. Cyklotrasu určite privítam, ale rozhodne prospešnejšie by bolo, ak by cyklotrasa bola vedená popri cestnom prepojení pre motoristov. Pomohlo by to nielen občanom z okolia Lednických Rovní, ale aj obcí Ilavského okresu na pravom brehu Váhu.

⬤ Nedávno sme sa stretli na oslavách 60. výročia miestnej základnej školy. Nie každej obci sa darí udržať pri živote malotriedku s tromi desiatkami žiakov…

Aj my sme mali roky – dva či tri po sebe – ktoré pokojne možno nazvať ako krízové, keď sme museli dotovať prevádzku základnej školy, keďže poukazované prostriedky zo štátneho rozpočtu na to nestačili. V posledných rokoch sú finančné zdroje zo štátu dostatočné, ale naďalej pomáhame škole z obecného rozpočtu 100-eurovým príspevkom na každého prváčika a využívame aj dve percentá z daní podnikateľských subjektov na to, aby sa vizáž školy naďalej vylepšovala.

⬤ V blízkosti školy ste pred pár mesiacmi otvárali nový workoutový areál, ktorý vám okolité obce môžu len závidieť. Naozaj aj závidia?

Neviem, či závidia, každopád- ne sa informujú, ako sa nám to podarilo a chcú sa inšpirovať. Som rád, že naša snaha nevyšla navnivoč a o cvičenie na workoutových zostavách a posilňovacích strojoch je nielen medzi športovcami, ale aj širokou verejnosťou záujem, a to nielen cez deň, ale aj večer, keďže areál je osvetlený. Je to všetko o chcení a dobrých vzťahoch s podnikateľmi, ktorí nám pomohli zabezpečiť dostatok financií na túto akciu. Radi by sme v budúcnosti areál doplnili ešte o ďalších šesť prvkov, keďže priestor na to je.

V blízkosti základnej školy a futbalového ihriska otvorili na Deň detí nové workoutové ihrisko s dvanástimi posilňovacími strojmi.

⬤ Vy v obci máte aj materskú školu a už ste naznačili, že by ste ju radi obliekli do nového šatu. Je to už akútna záležitosť?

Prevádzku materskej školy financujeme z nášho rozpočtu. Budova vyzerá vzhľadovo pekne – zvonku aj interiérovo, veď aj nedávno pri inšpekcii školská inšpektorka zhodnotila vybavenosť našej materskej školy na úrovni veľkých miest. Máme pripravený veľký projekt v objeme 400 tisíc eur, ktorý je už odovzdaný a s ktorým sa uchádzame o finančnú podporu cez výzvu ministerstva pôdohospodárstva na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Ak by sa nám to podarilo, rátame so zateplením, výmenou elektroinštalácie, kúrenia, novým zastrešením.

⬤ Obce a mestá sa aktuálne boria s odpadovou legislatívou, hlavne ohľadne zberu biologického a zeleného odpadu a prevádzkovania zberných dvorov. Ako ste si v tomto smere poradili v Dolných Kočkovciach?

Tiež sme mali dva projekty cez eurofondy, ale menili sa ministri, takže výzvy padli. Stálo nás to nemálo finančných prostriedkov, a tak sme sa zdravo nahnevali a zriadili si zberný dvor sami. Vytvorili sme si ho sami, plochu o rozlohe 600 metrov štvorcových máme prenajatú od urbáru. Využili sme staré panely, zberný dvor je oplotený, je tam aj kamera na dohľad. K dispozícii je krytý domček na elektrošrot, dvor slúži na prechodné uskladnenie dreve- ného odpadu, pred týždňom sme odtiaľ napríklad nechali odviezť plný kontajner odpadového dreva zo starých dverí či okien.

Pri zriadení zberného dvora na odpad nečakali v Dolných Kočkovciach na eurofondové peniaze a zriadili si ho z vlastných zdrojov.

Pokiaľ ide o zelený odpad, do každej domácnosti sme zakúpili kompostovacie silo a motivujeme tak našich občanov, aby sa snažili obmedzovať odpad a aby náklady na vývoz a uskladnenie boli čo najnižšie. V pláne máme ešte rekonštrukciu bývalého hnojiska, ktoré je síce v správe jedného podnikateľa, ale už máme ústnu dohodu o možnom budúcom využívaní. Plánujeme zakúpiť štiepkovač, aby sme tu mohli zužitkovať aj konáre a drevnú hmotu.

Na záver by som rád poďakoval všetkým podnikateľom a ľuďom, ktorí nám pomáhajú v rozvoji našej obce Dolné Kočkovce.

Pripravil Rado Varga

Púchovské listy

Mohlo by Vás zaujímať Podobné novinky

Pridať odpoveď

Váš email nebude zverejnený...