Z histórie pamätníka Milana Rastislava Štefánika v Záriečí

V tomto roku si pripomenieme 100. výročie tragického úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika. Jeho pamätníky na Myjave, v Predmieri a v Záriečí sú pozoruhodné tým, že ako jediné na Slovensku prežili všetky režimy v časoch, keď bola téma Štefánika tabuizovaná a jeho pomníky sa rad za radom búrali a odstraňovali. Keďže ide o historickú tému, bolo by načim využiť autentické dobové svedectvá tak, ako boli zaznamenané. V krátkosti uvediem teda históriu pamätníka M. R. Štefánika v Záriečí.

„Od roku 1932 pracovala v Púchovskej doline tzv. „Štefánikova spoločnosť“ so sídlom v Lazoch pod Makytou. Jej členovia sa stretávali najmä na farských úradoch v Lazoch, v Záriečí a v Lúkach. Snažili sa udržiavať priateľské styky s pohraničím Moravy. Na Javorníkoch sa pravidelne konali „Vatry vzájomnosti“. Na týchto slávnostiach pravidelne vystupovali krojované skupiny z obcí a miest blízkeho pohraničia. A azda i niekde tam sa aj zrodila myšlienka, aby plánovaná železničná trať Púchov- Horní Lideč niesla meno generála M. R. Štefánika a v súvislosti s tým bola iniciovaná aj myšlienka postavenia jeho pamät- níka v Záriečí.“ (Pavlína Zelková, učiteľka v Záriečí)

„S návrhom vybudovať pamätník M. R. Štefánikovi vystúpil záriečský pán farár Samuel Peressényi, člen Štefánikovej spoločnosti, ktorá pracovala v našej doline v 30. rokoch minulého storočia. Autorom busty je sochár a rezbár Rudolf Hlavica zo Vsetína. Ostatné práce – upevnenie svahu, vybetónovanie polkruhovej plochy uskutočnili domáci robotníci pod vedením murárskeho majstra pána Štefana Janíka.

Z príležitosti odhalenia pamätníka a začatia prác na stavbe železnice Púchov – Horní Lideč sa 14. júla 1935 konala veľká slávnosť za účasti predstaviteľov vlády, cirkvi, armády, legionárov a širokej verejnosti. Pri príležitosti otvorenia hore uvedenej trate sa 2. mája 1937 uskutočnilo opäť veľké slávnostné zhromaždenie, hlavným rečníkom bol vtedajší minister železníc Rudolf Bechyně.

Pamätník sa stal kultúrnym centrom obce. Každoročne sa pri ňom konali školské slávnosti pripomínajúce význam vzniku Československej republiky a účasti Štefánika na tejto dejinnej udalosti. Sme hrdí na to, že ani v období fašizmu, ani v období komunizmu, keď sa Štefánikove sochy búrali rad za radom, naši spoluobčania dokázali pamätník uchrániť. Vďaka patrí tiež tým, ktorí sa dodnes starajú o to, aby toto miesto pôsobilo dôstojným dojmom.“ (PhDr. Viera Smatušíková)

Dobový časopis Našinec zo dňa 18. júla 1935 zaznamenal udalosť takto: „V Púchovské dolině v obci Zárieč, v místech, kde se začíná se stavbou nové železnice Púchov-Lideč, konala se v neděli národní slavnost, na které se sešlo přes 4000 osob ze Slovenska a z Moravy. Při slavnosti byl odhalen generálu Štefánikovi pomník, který je dílem sochaře Hlavici. Slavnost zahájil okresní náčelník Rada Brandstiller a slavnostní projev učinil probošt K. A. Medvecký z Bojnic.“

Dnes 93-ročná Emília Vráblová mala vtedy jedenásť rokov: „Pamätám si, že to bola veľká slávnosť, kde sa zbehlo hodne národa. Išiel vtedy prvý vlak na trati Horní Lideč- Púchov a späť a doprava bola v ten deň zdarma, z čoho mala radosť najmä mládež.“

Na dramatické roky ničenia Štefánikových pamätníkov spomína 84-ročný Ján Repka: „Keď sa v dedine rozchýrilo, že majú prísť pamätník zbúrať, ľudia sa odhodlane a nebojácne rozhodli strážiť pamätník, ktorí nechali vybudovať naši predkovia. Dvadsaťštyri hodín denne sa striedali na stráži chlapi z pálenice od Marcinov a ďalší dobrovoľníci.“

Jozef Kollár, starosta obce Záriečie