Podľa viacerých poslancov zamestnankyňa mesta nemôže suplovať prácu hlavného kontrolóra
Pred tromi týždňami mali poslanci púchovského mestského zastupiteľstva možnosť vyjadriť sa k protestu krajskej prokurátorky Mária Martákovej, namierenému voči aprílovému uzneseniu o prerušení voľby hlavného kontrolóra. K problematike sa nevyjadrovali len ľudia s právnickým vzdelaním ako autor podnetu Pavol Crkoň, dvojica mestských právnikov Anton Školek s Radoslavom Machanom či samotná prokurátorka Mária Martáková, ale priestor v diskusii dostali aj samotní poslanci. Prierez poslaneckou diskusiou, ktorá však neviedla k prijatiu legitímneho uznesenia o proteste, vám ponúkame v nasledujúcich riadkoch.
Ako prvé sa v zozname prihlásených poslancov do diskusie objavilo meno Hedvigy Šulcovej. „Občan nemusí mať právnické vzdelanie, aby vedel, že čo sa nekontroluje, to je v podozrení, že sa nerobí správne, že dochádza k neprávostiam, vlastné deti musíme kontrolovať, aby sa slušne správali atď. My sme zástupcovia občanov mesta Púchov, my sme zodpovední za to, aby toto mesto malo hlavného kontrolóra a nemôžeme dopustiť, aby kontrolu vykonávala len nejaká zamestnankyňa,“ vyjadrila svoj názor Hedviga Šulcová na margo informácie, že o kontrolu na radnici sa momentálne stará Marta Kavecká, poradkyňa primátora Rastislava Heneka, ktorá je aj jednou z osmičky kandidátov, čakajúcich na pokračovanie voľby hlavného kontrolóra.
„Sme tu dnes, je to bod programu, aby sme vyhoveli protestu prokurátora, preto by sme mali dnes rozhodnúť a nie o pol roka. Prepáčte, pán doktor Školek, ja vám z rôznych dôvodov veľmi nedôverujem, čiže s tým, čo ste povedali, že to urobíme čistejšie a po politickej stránke, nie som veľmi spokojná. Prosila by som vás, milí kolegovia, aby sme dnes rozhodli v prospech vyhovenia protestu prokurátorky, aby sme nesklamali našich občanov, ktorí tomu rozumejú, aj keď nemajú právnické vzdelanie. A rozhodne nechcem byť v skupine poslancov, ktorí sú v podozrení, že keď nie je kontrolór, tak sa tu asi robí niečo nekalé a dochádza k zlodejine a ku korupcii.“
Poslanec Rudolf Marman sa vo svojom diskusnom príspevku zameral na Antonom Školekom prezentované obavy, že Mesto Púchov by v prípade pokračujúcej voľby hlavného kontrolóra a úspechu Miroslava Jurčiho v súdnom konaní mohlo mať dvoch kontrolórov: „Podľa mňa celý primárny problém začal vtedy, keď sme odvolali hlavného kontrolóra Jurčiho a teraz sa tu bojíme, že svoj súdny spor vyhrá a že sa vráti. Predsa pán Školek, vy ste nás presviedčali, že jeho odvolanie je v súlade so zákonom, tak si myslím, že by sme mali trvať na tom, že bol právoplatne odvolaný. Ak sme chceli predísť sporom, ako vy vravíte, tak potom sme ho nemali odvolávať. V tomto si jednoducho protirečíte. Bolo vopred jasné, že každý, kto má v tejto funkcii platnú zmluvu a myslel by si, že bol neprávom odvolaný, tak by sa obrátil na súd. S týmto ste jednoducho mali rátať.“
Rudolf Marman zareagoval aj na vyjadrenie vedúceho právno-organizačného oddelenia MsÚ Púchov Radoslava Machana o organizovaní kontrolnej činnosti: „Neviem si predstaviť, ako funguje kontrola v meste, keď to má vykonávať zamestnanec, ktorému je nadriadený primátor. Keby aj na nejakú kauzu prišiel, tak by prišiel o prácu, takže radšej to ututlá. Príklad máme v našej spoločnosti MŠK Púchov, kde zamestnanec spoločnosti – pán Ranik – je aj predsedom dozornej rady. Ja viem, že v našom meste je to bežné, ale v iných mestách to bežné nie je, takže neviem si predstaviť, ako v súčasnosti prebieha kontrola, keď zamestnanci sú podriadení tomu, koho majú kontrolovať.“
O slovo sa prihlásil poslanec Lukáš Ranik a zdalo sa, že sa vyjadrí k duplicite svojho postavenia v spoločnosti MŠK Púchov, kde poberá pravidelný zamestnanecký plat a okrem toho aj ročnú odmenu 1 200 eur za výkon funkcie člena dozornej rady. Lenže tejto témy sa vôbec nedotkol. „Nikto sa nebojí nejakého súdneho konania, že sa Jurči vráti. Tie argumenty boli jasné, pán doktor Crkoň tu citoval pána Laka, že bola vykonávaná nulová kontrola. Aj v protokole Najvyššieho kontrolného úradu bolo jasne povedané, že hlavný kontrolór si nevykonával svoju činnosť tak ako mal. Vedeli sme, že aj maródky boli údajne také všelijaké, takže ako poslanci sme museli konať. Problém je v tom, že Správny súdny poriadok bol novelizovaný v lete 2016 a jednoducho pán Jurči využil svoju zákonnú možnosť. Bolo to jeho právo, tak sa bráni na súde. Každý, kto je v tomto poslaneckom zbore, chce hlavného kontrolóra čo najskôr, a tak sa budeme aj snažiť to naplniť,“ skonštatoval Lukáš Ranik.
V diskusii samozrejme nemohol chýbať ani názor predsedu ekonomickej komisie Daniela Laka, ktorý podľa vlastných slov chcel odpovedať na príspevky Hedvigy Šulcovej a Rudolfa Marmana: „To, čo sa tu snažíte predstierať, že nezvolením kontrolóra alebo odmietnutím protestu prokurátorky zakrývame nejakú nekalú činnosť alebo korupciu…ak ju dokážete, tak budete králi. V tomto meste nikto žiadnu korupciu nezakrýva, lebo v tomto meste sa nekradne.“
Výkon kontrolnej činnosti zamestnankyňou mesta Martou Kaveckou sa podľa všetkého nepozdáva ani poslankyni Irene Kováčikovej. „Kontrolór podľa zákona je zamestnancom obce a volí si ho v našom prípade mestské zastupiteľstvo a vykonáva kontrolu pre nás, pre mestské zastupiteľstvo. Pani Kavecká vykonáva kontrolu pre mesto, takže je to veľký rozdiel. Tým chcem povedať, že hlavný kontrolór má zo zákona určité ustanovenia, ktorú kontrolu je povinný vykonávať. Hovorilo sa tu o výške škody, ktorá by mohla eventuálne vzniknúť od kandidátov, ktorí sa prihlásili do výberového konania. Je pravda, že si môžu nárokovať s tým vznikuté škody, ale nikto sa nezamyslel nad tým, či táto potenciálna škoda je priamo úmerná skutočnosti, že nám pri absencii hlavného kontrolóra utekajú peniaze niekde inde,“ vyjadrila svoj názor Irena Kováčiková.
Svojich kolegov k akceptovaniu protestu prokurátorky následne vyzvala Jarmila Andreánska: „Vyzývam kolegov, aby sme jednoznačne vyhoveli protestu prokurátorky a pokračovali vo voľbe hlavného kontrolóra. Ide tu o to, aby prerušená voľba, ktorá bola dohodnutá ako tajná, sa zamietla pod stôl, aby boli voľby verejné a nebol zvolený iný kandidát ako ten, ktorý sa tu stále podsúva a prezentuje.“
Diskusia začínala byť búrlivá – Roman Hvizdák, predsedajúci mestskému zastupiteľstvu prvý raz v poslaneckej kariére, totiž nedokázal ustrážiť zoznamy prihlásených s diskusnými príspevkami a s faktickými poznámkami, a tak sa poslanci začali medzi sebou prekrikovať. Podľa poslanca Pavla Melišíka sa situácia zbytočne dramatizuje: „Nič katastrofické sa nedeje. Spomeňte si, že dlhé roky sme nemali predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a štát sa kvôli tomu nezrútil. Desiatky obcí na Slovensku nemajú hlavných kontrolórov, lebo na nich nemajú peniaze a nič katastrofické sa nedeje. Či budeme čakať ešte mesiac alebo dva, je v podstate bez nejakých komplikácií.“
O slovo opätovne požiadal Rudolf Marman, ktorý vyjadril nádej, že do konca kalendárneho roka bude mať Mesto Púchov riadne zvoleného hlavného kontrolóra, či už sa protestu prokurátora vyhovie alebo nie: „Som veľmi rád, že všetci poslanci sa zhodujeme na tom, že hlavného kontrolóra chceme zvoliť. Ja by som chcel poukázať na to, že tie kauzy boli aj v minulosti a sú aj teraz. Len do budúcna by som chcel, aby voľba bola tajná, nech máme kontrolóra naozaj nezávislého a dúfam, že zvolíme takého človeka, ktorý konečne poukáže sám na niektoré kauzy a nebude čakať na podnety poslancov.“
Podľa poslanca Miroslava Kubičára treba hlavného kontrolóra zvoliť bez zbytočného otáľania. „Myslím si, že tu ide o veľkú časť ješitnosti a priznania či nepriznania stanoviska, ktoré v minulosti bolo vyrieknuté. Meritum veci je v tom, že sú zákony, ktoré dávajú hlavnému kontrolórovi presné povinnosti, ako zákon o finančnej kontrole, zákon o rozpočtových pravidlách či zákon o obecnom zriadení, ktoré presne hovoria, ktorý doklad má byť a nemá byť podpísaný. Každé naše zastupiteľstvo by malo začínať správou hlavného kontrolóra a kontrolou plnenia uznesení. Sú úlohy presne dané, ktoré by mal vykonávať. Mali by sme sa zamyslieť, že či nevzniká nezvolením kontrolóra väčšia škoda, ako by hypoteticky vznikla duplicitou kontrolórov. Myslím si, že hlavného kontrolóra by sme mali zvoliť a protestu kontrolóra by sme mali vyhovieť, už len preto, že 29. júna bol prijatý protest na mesto a dnes je 9. august a to je dostatočný čas na to, aby vzniklo nové právne stanovisko a aby nám bol predložený nový a čistý postup volieb, ktorý naznačil vo svojom vystúpení pán Školek. Celé leto sme vedeli, že sa tu pre tento bod stretneme,“ vyslovil svoj názor Miroslav Kubičár.
Vedľa sediaci Lukáš Ranik pripomenul, že právom poslanca je aj protest odmietnuť: „Takisto máme relevantné právo protest odmietnuť, tak ako ste to spravili vy v minulosti niekoľkokrát, tak ako to nedávno spravilo Mesto Bratislava ohľadom VZN o hazarde. Rovnako legitímne právo je, aby poslanecký zbor nevyhovel protestu.“ Až groteskne v súvislosti s Ranikovým vyjadrením vyznel jeho postoj v hlasovaní, kedy sa pri rozhodovaní o proteste hlasovania úmyselne zdržal.
Poslanec Viliam Bršiak reagoval na slová Rudolfa Marmana s tým, že ak poslanec vie o nejakej kauze, má právo podať podnet a požadovať všetky informácie k tejto veci. Rudolf Marman reagoval prakticky okamžite: „Ďakujem za nahrávku na smeč. Ja som tri kauzy vytiahol. Prvou bola kauza oblečenia Sportika, ktorú som verejne odovzdal predsedovi dozornej rady v MŠK Púchov a nič sa v tom neudialo. Druhá kauza bola kauza Loužecký, ktorá bola po rokovaní dozornej rady tiež uprataná pod koberček a on je uprataný na mestskom bytovom podniku. A tretia kauza, ktorú sme preberali na minulom rokovaní mestského zastupiteľstva, je pridelený byt pani Sliackej. A takisto sa v tom nič neudialo. Ja si ako poslanec vždy svoju povinnosť splním.“
V obavách, že by sa o niektorých spomínaných kauzách poslanci bližšie rozhovorili, sa o slovo prihlásil poslanec Daniel Lako, a tak ako v minulosti niekoľkokrát navrhol ukončenie diskusie. Zvyšok poslaneckého zboru uznal, že väčšina argumentov v prospech či neprospech protestu prokurátorsky už odznela, a tak sa pristúpilo k hlasovaniu. Jeho výsledok sme vám priniesli už pred týždňom. O proteste nebolo rozhodnuté, keďže za navrhované uznesenie, ktorým by mestské zastupiteľstvo vyhovelo protestu, hlasovalo iba päť poslancov a uznesenie tak nebolo prijaté. Táto obligátna formulka však z úst predsedajúceho Romana Hvizdáka vyrieknutá nebola, naproti tomu vyslovil ortieľ, že mestské zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora. A v tomto štýle aj podpísal uznesenie mestského zastupiteľstva namiesto práceneschopného primátora Rastislava Heneka.
Niektorí poslanci samozrejme po zverejnení uznesenia namietali, že v takejto podobe sa o uznesení nehlasovalo, k čomu im samotný Roman Hvizdák začiatkom minulé- ho týždňa zaslal ospravedlňujúce stanovisko: „Na zasadnutí MsZ konanom dňa 9. 8. 2017 sme hlasovali o proteste prokurátora v súvislosti s prerušením voľby hlavného kontrolóra; hlasovali sme o uznesení v znení „za vyhovenie protestu prokurátora“. Za uznesenie v takomto znení hlasovalo zo 17 prítomných 5 poslancov, proti 3 poslanci a 9 poslanci sa zdržali. Z uvedeného vyplýva, že hlasovaním nebolo prijaté uznesenie, ktorým by bolo protestu prokurátora vyhovené, t. j. protestu prokurátora vyhovené nebolo. Uznesenie zverejnené na stránke mesta je formulované ako v znení „nevyhovuje“, hoci je pravda, že poslanci k danému bodu žiadne uznesenie neprijali, keďže nebolo naplnené zákonom požadované kvórum na prijatie uznesenia, t. j. nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Právny dôsledok hlasovania v danom bode je však totožný so znením predmetného uznesenia č. 90/2017 – poslanci na zasadnutí MsZ protestu prokurátora nevyhoveli. Znenie uznesenia tak, ako je zverejnené na stránke mesta je teda nulitné a je dôsledkom logickej chyby a chyby v písaní. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že vyhotovené uznesenie, aj keby malo spôsobilosť zakladať právne účinky, tieto by neboli v rozpore s výsledkom hlasovania, ktorým protestu prokurátora vyhovené nebolo. Vzniknutá situácia nás samozrejme mrzí.“
Bolo by zaujímavé zistiť, či by Roman Hvizdák s podobnou, očividne mestskými právnikmi našepkanou rétorikou uspel aj pred prokurátorom, ak by si tento v Trestnom zákone mal záujem nalistovať § 352 o prečine falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.
Pripravil Rado Varga