JUDr. Pavol Crkoň: Zdá sa, že tam kde je slabá vôľa veci riešiť, je silná vôľa zriaďovať komisie
Nedávno sa p. Heneková zúčastnila seminára o indických štátoch Rádžastán, Mizorám a Uttarprádeš. Ktovie či ju v tej chvíli napadlo, že India je pravlasťou Rómov, aj tých našich, žijúcich v Púchove.
Ako občan Púchova by som však ocenil keby vedenie nášho mesta bolo viac aktívne pri konkrétnom riešení rómskej problematiky v Púchove ako pri riešení turizmu či obchodu v spomínaných štátoch Indie.
Koho sa rómsky problém týka? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá – rómsky problém sa týka Rómov. Hlbší pohľad však ukazuje, že sa týka predovšetkým majority a v súčasnosti má takú podobu, akú mu ona dáva. A dôkazom toho, že rómsky problém sa týka aj Púchova je aj to, že naše mesto sa nachádza v Atlase rómskych komunít. Obce a mestá s prítomnosťou rómskych komunít zaradené do tejto publikácie mohli následne úspešne čerpať prostriedky z EÚ na riešenie tejto problematiky. A mnohé mestá dokonca vypracovali aj strategické dokumenty týkajúce sa riešenia problémov rómskej komunity. To všetko im umožnilo čerpať finančné prostriedky z EÚ.
Ďalším významným krokom pri riešení rómskej problematiky bolo zriadenie sociálnych podnikov, ktoré sa pre mnohých Rómov v danej obci či meste stali akýmsi záchytným bodom, ktorý im napomáhal k návratu do práce. Sociálny podnik je zariadenie, ktoré zabezpečuje krátkodobú prácu. Funguje na báze akejsi krátkodobej agentúry a zamestnanci si tak odnášajú množstvo nových skúseností a pracovných návykov. A na takto zriadený sociálny podnik si mohla daná obec či mesto žiadať ďalšie peniaze z EÚ.
Aj v súčasnosti sa obce a mestá uvedené v Atlase rómskych komunít môžu zapojiť do projektu zameraného na riešenie nepriaznivých situácií s ochorením COVID – 19. Lebo COVID – 19 sa týka aj Rómov. Z uvedeného je zrejmé, že na problémy s rómskou komunitou existujú riešenia, ktoré daňových poplatníkov daného mesta či obce nestoja ani euro. Vyžaduje si to však proaktívnu politiku vedenia mesta a odvahu pomenovať problémy pravým menom.
No napriek existujúcim možnostiam v riešení rómskej otázky tak ako ani Henek, tak ani p. Heneková neprišli so žiadnym konkrétnym návrhom. Naopak s ich pribúdajúcimi majetkami akoby ubúdal záujem nielen o rómsku komunitu, ale aj o majoritu nášho mesta. Len a len na majetky, na ktorých nadobudnutie iní potrebujú dve generácie, tam zdá sa je sústredený ich záujem a pozornosť.
A tak rómska komunita a s ňou spojené problémy pre Henekovcov jednoducho neexistujú. Veď ako inak si vysvetliť tú skutočnosť, že zúfalá majorita žijúca na Kolónke v tesnej blízkosti Rómov sa už niekoľko rokov márne snaží dovolať riešenia ich z roka na rok ťažšej situácie?
Nedávno dokonca spísali petíciu, aby aspoň pohli svedomím zodpovedných za (ne)riešenie tejto veľmi vážnej situácie. A čuduj sa svete vedenie mesta sa konečne „rozhýbalo“ a zriadilo špeciálnu komisiu (U Z N E S E N I E č. 134/2021 Mestské zastupiteľstvo Púchov schvaľuje zriadenie komisie k riešeniu petície vo veci problému spolužitia s rómskymi občanmi na ulici J. Smreka 485, Púchov 020 01). Komisiu, ktorá má „našepkať riešenie“. Riešenie, ktoré už mimochodom dávno existuje, čo potvrdzujú aj mnohé samosprávy, v ktorých žije rómska komunita.
P. Heneková čo keby ste namiesto semináru o indických štátoch Rádžastán, Mizorám a Uttarprádeš navštívili majoritu žijúcu na Kolónke a priniesli konkrétne riešenia rómskej otázky v Púchove? Nevidíte, že ich život sa stáva z roka na rok neznesiteľnejším? A nielen im. Ani zrekonštruované Centrum sociálnych služieb Kolonka nepomôže znášať ľahšie starobu človeka, ktorý je doslova odkázaný zdieľať životný priestor spolu s neprispôsobivými spoluobčanmi.
Tváriť sa, že rómsky problém sa nášho mesta netýka je pokrytecké! Je načase si uvedomiť, že ignorancia rómskej problematiky zo strany vedenia mesta môže mať aj pre nás – celú majoritu Púchova, či akoby Rómovia povedali „pre nás gadžov z Púchova“ nepríjemné následky.